La Salette je prenádherná malá pokojná horská dedinka v juhovýchodnom Francúzsku, patriaca k diecéze Grenoble. Nachádza sa ďaleko od rušných miest v prekrásnom prostredí francúzskych Álp v nadmorskej výške približne 1800 m n. m..
Hoci je La Salette celosvetovo známe pútnické miesto, zachránilo sa od masového turistického ruchu. Je to jedno z najkrajších pútnických miest sveta.
Centrom tohto krásneho pútnického miesta je malé údolie zjavenia, nad ktorým sa vypína nádherná bazilika s domom pre pútnikov.
Ak ste zažili od Panny Márie pozvanie ísť na toto prekrásne pútnické miesto La Salette plné pokoja a Božej prítomnosti môžete putovať s nami prihlásením sa na niektorý z našich termínov, ktoré nájdete kliknutím na tento odkaz
Malá dedinka sa preslávila 19. septembra 1846. V tento deň dvaja pastierikovia – štrnásťročná Melánia Calvatová a jedenásťročný Maximin Giraud pásli svoje stádo a vyháňali ho na hraničné pasienky obce La Salette. Doviedli svoj dobytok k prameňu, aby ho napojili, a aby sa aj posilnili. Sadli si vedľa prameňa, jedli čierny chlieb so syrom a pili čerstvú vodu z prameňa. Deti si unavené ľahli a zaspali. Po chvíli sa náhle zobudila Melánia a zistila, že kravy, ktoré pásli im zmizli. Zobudila Maxima a išli hľadať svoje stádo. Našli ho na protiľahlej stráni hory Gargas.
Potešená Melánia, že našla svoje stádo sa o chvíľu znova preľakla a po chvíli povedala Maximinovi tichým hláskom: „Maximin, pozri na tú veľkú žiaru tam dole!“
Maximin sa pýta: ,,Kde, kde?“
Nad kameňom, kde pred chvíľou spali sa vznášala veľká ohnivá guľa, ktorá vyzerala ako slnko, ktoré spadlo na zem. Žiara začala byť priesvitná a začala sa z nej vynárať postava. Keď ju zbadali, sedela s hlavou v dlaniach a plakala. Vyzerala ako žena, ktorú ťažilo nejaké ťažké bremeno alebo utrpenie. Žena vstala a podišla k deťom a povedala im: „Priblížte sa, deti moje, nebojte sa, som tu, aby som vám ohlásila dôležité posolstvo.“ Jej hlas znel pokojne, srdečne, plný lásky a dobroty a znel jemne ako hudba. Žena bola taká krásna, že deti ju pomenovali ako Krásna Pani. Mala na sebe zlatisté šaty, na ktorých sa lesklo množstvo hviezd. Na hlave mala korunu z ruží. V každej ruži žiaril diamant zo svetla a celok vyzeral ako trblietajúci sa diadém kráľovnej. Dlhé biele šaty mala opásané zlatožltou zásterou. Na nohách mala obuté jednoduché biele topánky, ozdobené perlami, a jej členky zdobil venček z ruží všetkých farieb. Tretí veniec ruží jej lemoval modrú šatku na pleciach, na ktorých ležala ťažká zlatá reťaz. Na malej retiazke na krku jej visel kríž, na konci jeho ramien bolo kladivo a kliešte. Krista na kríži videli deti, ako by bol živý. Chvíľkami sa však zdal Kristus ako mŕtvy, jeho hlava bola sklonená a telo vyzeralo zrútené, ako by z kríža malo odpadnúť, keby nebolo pridržiavané klincami.
A práve z neho pramenilo celé to svetlo, v ktorom bola Krásna Pani ponorená. Ušľachtilá tvár zjavenej Panej bola plná pôvabu, ktorý by nebol schopný vytvoriť žiaden umelec. Vyžarovala z nej najjasnejšia žiara. A jej oči boli plné neskutočnej bolesti. Pani neustále prelievala horké slzy, ktoré stekali po kríži a vzápätí sa premieňali na jagavý veniec svetlých perál. Jej postava sa vznášala trochu nad zemou. Všetko sa lesklo a trblietalo, jagalo a žiarilo. Prekvapené deti iba stáli a zabudli úplne na všetko.
Krásna Pani objímala deti svojím pohľadom plným materinskej lásky a potom začala hovoriť:
„Ak sa môj ľud nebude chcieť podriadiť, budem nútená pustiť rameno môjho Syna. Ono je také mocné a ťažké, že dlhšie ho už nemôžem podopierať. Ó, ako dlho už trpím za vás! Keď chcem, aby vás môj Syn neopustil, musím ho neustále o to prosiť, ale vy si z toho nič nerobíte.
Hoci by ste sa akokoľvek modlili, neviem, čo robili, nikdy mi nedokážete vynahradiť moju námahu, ktorú pre vás vynakladám.
Dala som vám šesť dní na prácu a siedmy som vyhradila pre seba, ale nechcú mi ho priznať. Toto vlastne robí ťažkým rameno môjho Syna.
Taktiež furmani vo svojich preklínaniach používajú meno môjho Syna. To sú dve veci, ktoré činia tak veľmi ťažkým rameno môjho Syna.
Ak vyjde úroda navnivoč, bude to vaša vina. Ukázala som vám to minulý rok na zemiakoch. A predsa ste si z toho nič nerobili. Ba naopak, keď ste našli hnilé zemiaky, kliali ste, používajúc v preklínaniach meno môjho Syna. Budú sa kaziť ďalej a v tomto roku na Božie narodenie nebudú už vôbec.“
Odrazu Krásna Pani stíchla. Keď hovorila o zemiakoch, Melánia sa otočila k Maximinovi, akoby sa ho chcela niečo opýtať, rozumela totiž len niekoľkým slovám spisovnej francúzštiny a zemiaky pre ňu vyzneli ako jablko.
„Ach, deti moje, nerozumiete tomu po francúzsky? Hneď vám to poviem inak.“
A opakovala im v miestnom nárečí to, čo povedala o úrode, a naďalej pokračovala v nárečí:
„Ak máte obilie, netreba ho zasiať. Všetko, čo zasejete, zožerie chrobač, a čo vzíde, rozsype sa na prach pri mlátení. Nastane veľký hlad. Ešte predtým deti do sedem rokov dostanú triašku a budú zomierať v náručiach tých, ktorí ich držia. Pokáním iných bude hlad. Orechy sa pokazia a hrozno zhnije.“
Krásna Pani sa znovu zastavila. Každému z detí zverila tajomstvo, ale tak, že nepočuli, čo Pani hovorila tomu druhému. Potom Pani pokračovala:
„Ak sa obrátia, kamene a skaly sa premenia na kopy zrna a zemiaky sa samy zasadia.“
Teraz sa ich spýtala: „Dobre sa modlíte, deti moje?“
Spolu úprimne odpovedali: „Nie veľmi, Pani.“
Pani ich napomenula: „Ach, deti moje, treba sa dobre modliť ráno i večer. Ak nemáte čas, pomodlite sa aspoň Otče náš a Zdravas, a ak budete môcť, modlite sa viac.
V lete na svätú omšu chodí len niekoľko starých žien. Iní pracujú v nedeľu celé leto. V zime, keď nevedia, čo robiť, idú na svätú omšu jedine preto, aby sa vysmievali z náboženstva. V čase veľkého pôstu chodia k mäsiarovi ako psy.“
Krásna Pani položila deťom ešte jednu otázku: „Deti moje, či ste niekedy videli zhnité zrno?“
Maximin ani veľmi nerozmýšľal a odpovedal za oboch: „Nie, Pani, nikdy sme to nevideli.“
Vtedy sa Pani k nemu obrátila: „Ale ty, moje dieťa, muselo si to niekedy spolu s otcom vidieť v okolí Coin. Majiteľ poľa povedal vtedy tvojmu otcovi: «Poďte sa pozrieť, ako sa moje zrno kazí». Išli ste s ním. Tvoj otec vzal dva, alebo tri klasy do dlaní, rozdrvil ich a všetko sa premenilo na prach. Potom ste išli domov. Keď ste boli vzdialení od Corpsu asi pol hodiny, otec ti dal kúsok chleba, hovoriac: «Tu máš, dieťa, jedz chlieb ešte v tomto roku, lebo neviem, či ho bude niekto jesť v budúcom roku, ak sa bude zrno naďalej tak kaziť.»“
„Áno, súhlasím, teraz si na to spomínam. Zabudol som na to.“ odpovedal Maximin.
Vtedy im Krásna Pani dala príkaz: „A teda, deti moje, ohláste toto posolstvo všetkému môjmu ľudu.“
Keď Pani prišla na vrchol kopca, vznášajúc sa poldruha metra nad zemou, ešte raz objala svojím materinským pohľadom deti i celú zem. Prestala plakať a zdala sa byť ešte krajšou ako doteraz. Ale hlboký smútok jej predsa len ostal na tvári. Deti s prekvapením sledovali, ako postava mizne v žiare, ktorá ju obklopovala. Len niekoľko ruží, ktoré zdobili členky sa ešte chvíľku vznášali vo vzduchu. Maximin ich chcel chytiť, ale napokon aj tie zmizli a všetko sa skončilo.
Deti zostali stáť zamyslené. Melánia prvá našla slová: ,,To musí byť milý Boh môjho otca, alebo najsvätejšia Panna, či nejaký veľký svätec.“
Maximin dodal: „Keby sme boli vedeli, že je to veľká svätá, poprosili by sme, aby nás vzala so sebou do neba!“
Melánia si povzdychla: „Ách, keby tu ešte bola!“ A potom dodala: „Asi nechcela, aby sme videli, kam pôjde.“
Tajomstvo, ktoré povedala Panna Mária Melánie:
Panna Mária povedala Melánie: ,,Melánia, to, čo ti teraz poviem, nezostane navždy tajomstvom: môžeš to zverejniť v roku 1858.
Kňazi, služobníci môjho Syna, svojím zlým životom, svojou neúctou a bezbožnosťou pri slávení svätých tajomstiev, svojou láskou k peniazom, láskou k poctám a rozkošiam sa stali kloakami nečistoty. Áno, kňazi privolajú odvetu a odveta visí nad ich hlavami.
Beda kňazom a zasväteným osobám, ktoré svojou nevernosťou a hriešnym životom znova križujú môjho Syna! Hriechy zasvätených osôb volajú k Bohu a k nebu a privolávajú trest a tento trest je už predo dvermi, pretože nie je nikoho, kto by vzýval milosrdenstvo a odpustenie pre ľud; nie je veľkodušných duší, nie je nikoho, kto by prinášal Večnému nepoškvrnenú Obeť za svet. Boh zasiahne nevídaným spôsobom!
Beda obyvateľom tejto krajiny! Boh dá priechod svojmu hnevu a nikto nebude schopný utiecť pred toľkými pohromami naraz. Hlavy a vodcovia Božieho ľudu zabudli na modlitbu a na pokánie, démon zatemnil ich myseľ; stali sa bludnými hviezdami, ktoré starý had svojím chvostom zmetie do záhuby. Boh dovolí starému hadovi rozsievať rozdelenie medzi tých, ktorí vládnu, aj do všetkých spoločností, do všetkých rodín; dopadnú na ne fyzické i morálne tresty. Boh prenechá ľudí im samým a bude zosielať tresty jeden za druhým po dobu viac ako 35 rokov.
Spoločnosť sa nachádza v predvečere hrozných trestov a ťažkých udalostí; ľudia môžu očakávať, že budú spravovaní železným prútom a budú piť z kalicha Božieho hnevu. Nástupca môjho Syna, pápež Pius IX., nech neopúšťa Rím po roku 1858; nech zostane pevný a veľkodušne bojuje zbraňami viery a lásky a ja budem s ním. Pozrite na Napoleona: má rozdvojené srdce a až bude chcieť byť súčasne pápež i cisár, Boh ho opustí. On je onen orol, ktorý túži vzlietnuť stále vyššie, ale dopadne na meč, ktorý chcel použiť a prinútiť národy, aby ho zbožňovali. Taliansko bude potrestané za svoje ambície striasť jarmo Pána pánov; tak v ňom prepukne vojna, krv potečie zo všetkých strán; chrámy budú zatvorené alebo znesvätené; bude sa organizovať hon na kňazov a rehoľníkov; budú posielaní na krutú smrť. Mnohí opustia vieru a počet kňazov a rehoľníkov, ktorí opustia pravú vieru, bude veľký. Budú medzi nimi dokonca biskupi. Pápež nech je na stráži proti tým, ktorí budú konať zázraky, pretože nastala doba, keď sa budú na zemi i na nebi diať mimoriadne divy.
V roku 1864 bude Lucifer spolu s veľkým počtom démonov vypustený z pekiel; postupne vyhladí vieru, a to aj u osôb Bohu zasvätených; oslepí ich do tej miery, že bez zvláštnej milosti prevezmú ducha týchto zlých anjelov; určitý počet rehoľných domov úplne stratí vieru a spôsobí tak záhubu mnohých duší. Zlé knihy zaplavia krajinu a duchovia temnôt rozšíria zo všetkých strán ochabnutie všetkého, čo slúži Bohu. Budú mať veľkú moc nad prírodou, vzniknú chrámy týchto zlých duchov. Budú prepravovať ľudí z jedného miesta na druhé.
Budú sa diať obdivuhodné zázraky, pretože pravá viera vyhasne a svet zaplaví falošné svetlo. Beda cirkevným hodnostárom, ktorí sa budú zaoberať len tým, ako získavať bohatstvo, autoritu, a budú pyšne panovať! Námestník môjho Syna bude musieť veľa trpieť, pretože cirkev bude vystavená veľkému prenasledovaniu. Bude to hodina temnôt. Cirkev bude prechádzať strašnou krízou. Zabudne na pravú vieru v Boha, každý jedinec bude chcieť byť sám sebe vodcom a povyšovať sa nad seberovných. Civilná i cirkevná autorita bude znevážená, poriadok a spravodlivosť budú pošliapané. Budú sa diať len vraždy, prejavy žiarlivosti, klamstiev a nesvornosti, bez lásky k vlasti a k rodine. Svätý Otec bude veľa trpieť. Budem s ním, aby som nakoniec prijala jeho obeť. Zlí ľudia budú podnikať atentáty na jeho život, ale nebudú schopní ukrátiť jeho dni. Ale ani on, ani jeho nástupca neuvidí triumf Boha a Cirkvi. Všetci vládcovia sveta budú mať rovnaký cieľ, zničiť a vyhladiť všetko náboženstvo, aby uvoľnili cestu materializmu, špiritizmu a nerestiam všetkého druhu. V roku 1865 dôjde k spustošeniu na mieste Božom. Kláštory, kvety cirkvi, sa stanú hnojiskom a diabol sa stane vládcom všetkých sŕdc. Predstavení kláštorov nech si dávajú pozor na tých, ktorých prijímajú, pretože diabol využije všetkej zloby, aby uviedol do reholí hriech. Po celom svete sa rozšíri neprístojnosť a láska k telesným rozkošiam. Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Anglicko budú vo vojne. Krv potečie ulicami. Francúz bude bojovať proti Francúzovi, Talian proti Talianovi. Potom bude všeobecná, veľmi strašná vojna.
Nejakú dobu Boh opustí Francúzsko aj Taliansko, pretože už nepoznajú evanjelium Ježiša Krista. Zlí budú šíriť všetku svoju zlobu, aj v domoch sa budú diať vraždy a vzájomné masakre. Pri prvom bleskovom údere meča sa budú hory a celá príroda triasť hrôzou, pretože neprístojnosti a zločiny ľudí budú volať k nebu o pomstu: Paríž zničí oheň a Marseille utíchne; veľký počet miest bude zničený zemetrasením. Bude sa zdať, že všetko je stratené. Všade budú mŕtvoly, bude počuť rachot zbraní a kliatby. Spravodliví mnoho vytrpia; ich modlitby, pokánia a slzy budú stúpať k nebu a všetok Boží ľud bude prosiť o zmilovanie, pomoc a záchranu. Preto Ježiš Kristus pre svoju veľkú spravodlivosť a pre svoje veľké milosrdenstvo voči spravodlivým prikáže svojim anjelom, aby poslali smrť na ich nepriateľov. Jediným úderom zahynú prenasledovatelia Cirkvi a Ježiša Krista a všetci ľudia oddaní hriechu. Potom nastane pokoj, zmierenie s Bohom a s ľuďmi, ľudia budú slúžiť Kristovi, budú sa mu klaňať a oslavovať ho. Všade rozkvitne láska. Noví panovníci budú pravou rukou Cirkvi, ktorá bude silná, pokorná a zbožná, chudobná a horlivá a bude nasledovať Ježiša Krista. Všade sa bude hlásať evanjelium a ľudia budú robiť veľké pokroky vo viere, pretože bude jednota medzi robotníkmi Ježiša Krista a ľudia budú žiť v bázni Božej.
Ale tento pokoj medzi ľuďmi nepotrvá dlho. Po 25 rokoch bohatej žatvy ľudia zabudnú na tie, ktorých hriechy sú príčinou všetkého, čo postretlo krajiny. Prenasledovateľ Antikrist so svojimi vojskami zajme mnoho národov, zavedie vojnu proti Kristovi, jedinému Spasiteľovi sveta. Preleje veľa krvi a bude sa snažiť, aby zničil úctu k Bohu a aby bol sám pokladaný za boha. Zem bude postihnutá trestami všetkého druhu, okrem iného morom a hladom, ktoré sa veľmi rozšíria; nastanú vojny až do poslednej vojny, ktorú vyvolá desať kráľov Antikristových, ktorí budú mať spoločný zámer a budú jedinými vladármi na svete. Ľudia budú myslieť na zábavu, zlí sa oddajú hriechom všetkého druhu. Ale synovia svätej Cirkvi, praví synovia viery, moji praví nasledovníci, porastú v láske k Bohu a v čnostiach, ktoré sú mi najdrahšie. Šťastné pokorné duše vedené Duchom Svätým!
Bude to obdobie, kedy sa z židovskej rehoľníčky, falošnej panny, zrodí Antikrist, ktorý bude v spoločenstve so starým hadom. Bude učiteľom nečistoty; jeho otcom bude biskup. Pri zrodení bude zo seba chrliť rúhanie, bude mať zuby, jedným slovom, bude to vtelený diabol: Bude vydávať strašné škreky, robiť divy, žiť v nečistote: Bude mať bratov, aj keď to nebudú vtelení diabli ako on. Budú to synovia zla: vo veku dvanástich rokov budú známi pre podivuhodné víťazstvá, akých dosiahnu; budú na čele vojsk tvorených légiami pekla. Zmení sa ročné obdobie, krajina bude plodiť len zlé plody. Nebeské telesá stratia pravidelnosť svojich pohybov. Mesiac bude vydávať len slabé červenkasté svetlo. Voda a oheň budú tvoriť na zemeguli desivé prúdy a pohltia hory a mestá. Rím stratí vieru a stane sa sídlom Antikrista. Démoni spolu s Antikristom budú konať veľké divy na zemi a vo vzduchu, ľudia budú ešte viac zvrátení. Boh sa bude starať o svojich verných a o ľudí dobrej vôle; všade sa bude hlásať evanjelium, všetky národy spoznajú pravdu.
Choďte a ukážte sa, že ste moje drahé deti, ja som s vami a vo vás, aby vaša viera svietila v týchto zlých časoch. Kiež vaša horlivosť vám dá hladovať po sláve a cti Ježiša Krista. Bojujte, synovia svetla! Vy, a tých niekoľko málo, ktorí vidia, že sa priblížil čas časov a koniec časov. Cirkev bude zatienená, svet strnie hrôzou. Ale sú tu Henoch a Eliáš, plní Božieho Ducha, budú kázať s Božou mocou a ľudia dobrej vôle uveria v Boha, mnoho duší bude posilnených, urobia veľký pokrok v čnostiach Ducha Svätého a odsúdia diabolské bludy Antikrista. Beda obyvateľom krajiny! Nastanú krvavé vojny a hlad, mor a nákazlivé choroby, budú prudké lejaky a zvieracie epidémie, búrky, ktoré zničia mestá, zemetrasenia, ktoré spustošia krajiny. Vo vzduchu bude počuť hlasy; ľudia budú hlavou udierať o stenu a vzývať smrť, ale smrť bude znamenať ich trápenie. Odvšadiaľ potečie krv. Kto by to mohol vydržať, keby Boh neskrátil dobu skúšky? Slzy a prosby spravodlivých obmäkčia Boha; Henoch a Eliáš budú usmrtení: pohanský Rím zmizne.
Z neba spadne oheň a zničí tri mestá. Celý vesmír bude naplnený strachom a mnohí sa dajú zviesť, pretože sa neklaňajú pravému Kristovi, ktorý žije uprostred nich. Potom sa slnko zatmie, len viera prežije. Čas je blízko, otvára sa priepasť. Prichádza kráľ kráľov temnôt, šelma a jej poddaní, domnelá záchrankyňa sveta. V pýche sa vznesie až k nebu, aby vstúpila do raja. Ale zmetie ju dych archanjela Michala. Spadne na zem, ktorá sa tri dni bude stále premieňať, otvorí svoju ohnivú hruď. Šelma bude zvrhnutá navždy spolu so všetkými svojimi nasledovníkmi do večnej priepasti pekla. Potom oheň a voda očistí krajiny a strávi diela ľudskej pýchy a všetky veci budú obnovené. Všetci budú slúžiť Bohu a oslavovať ho.
Po zjavení
Deti sa po príchode do dediny zdôverili svojmu panstvu, u ktorých slúžili. Oni im povedali: ,,Zdá sa nám, že je to Najsvätejšia Panna, vyslaná milým Bohom, súdime tak zo slov, ktoré použila. A tiež vám povedala, že to máte oznámiť jej celému ľudu. Asi bude nevyhnutné, aby tieto deti išli celým svetom a oznamovali, že každý má poslúchnuť Božieho príkazu, ak nie, dopadne na nás hrozná pohroma.“
Ďalší povedal: „Viete, čo musíte urobiť, moje deti? Zajtra hneď ráno choďte za pánom farárom a rozprávajte mu, čo ste videli a počuli. Povedzte mu presne, ako celá vec prebehla, on vám už povie, čo máte robiť.“
20. septembra, deň po zjavení, skoro ráno sa Melánia s Maximinom vydala na cestu. Zaklopala na dvere fary. Otvorila gazdiná pána farára. Melánia jej povedala vo francúzštine, ktorou nikdy nehovorila: „Radi by sme hovorili s pánom farárom.“
„A čože mu chcete povedať?“
„Chceme mu povedať, že sme včera pásli naše kravy v pohorí Baisses, a potom, čo sme sa naobedovali … atď. (Rozprávali jej väčšinu príhovoru Najsvätejšej Panny.)
V tej chvíli zaznel kostolný zvon, bolo to posledné zvonenie k omši. Abbé Perrin, farár v La Salette, ktorý nás začul, prudko rozrazil dvere. Plakal, bil sa do pŕs, a zvolal: „Moje deti, sme stratení, Boh nás potrestá. Ach Bože, to bola Najsvätejšia Panna, ktorá sa vám zjavila!“ Potom odišiel odslúžiť omšu. Melánia, Maximin a gazdiná sme sa na seba bezradne pozerali.
Potom Maximin vyhŕkol: „Ja … ja teraz pôjdem za svojím otcom do Corps,“ a rozlúčil sa s nami.
Melánia sa zúčastnila svätej omše. Po prvom evanjeliu sa pán farár obrátil k farníkom, snažil sa im vykresliť zjavenie, ktoré sa predchádzajúceho dňa na jednom z kopcov udialo, a zaprisahal prítomných, aby v nedeľu nepracovali. Jeho reč bola prerušovaná vzlykaním a plačom, a všetci farníci boli veľmi pohnutí.
Až do sviatku Všetkých svätých zostala Melánia v službe svojho panstva. Potom bola ubytovaná u rádových sestier v domovskej obci Corps.
Hriechy sú jediné zlo, ktoré Panna vidí na zemi. Bolesťou nad tým by zomrela, keby ju Boh nezachoval pri živote. Amen.
Panna Mária sa v La Salette zjavila len raz 19. septembra 1946 o 15. hodine.
Melánia Calvatová sa narodila 7. novembra 1831 v Corps vo Francúzsku, a zomrela v Taliansku 15. decembra 1904. Stala sa rehoľnou sestrou a prijala meno Mária od Kríža.
Maximin Giraud sa narodil 26. augusta 1835 v Corps vo Francúzsku, kde aj zomrel 1. marca 1875. Bol francúzskym členom armádneho zboru Papal Zouaves k ochrane Pápežského štátu.
Deťom zostala spomienka – spomienka, ktorá v ich srdciach nikdy nevyhasla – a tiež odkaz Krásnej Panej, aby ďalej odovzdali jej posolstvo.
Slová Krásnej Panej o skaze obilia neskôr poslúžili ako dôkaz, že deti hovoria pravdu.
Veľká zvesť sa šírila na všetky strany sveta. Už na druhý deň po zjavení začali ľudia vystupovať na „svätú“ horu.
O päť rokov po zjavení 19. septembra 1851 sídelný biskup diecézy Grenoble Philibert de Bruillard vydal oficiálny dekrét. Časť z neho znie: Usudzujeme, že zjavenie Najsvätejšej Panny dvom pastierom dňa 19. septembra 1846 na jednej hore v Alpách vo farnosti La Salette v dekanáte Corps má všetky znaky pravdivosti, fakty sú zdôvodnené a veriaci ho môžu prijať ako hodnoverné.
20. augusta 1879 bol na mieste zjavenia konsekrovaný kostol, ktorý je označený titulom bazilika. Skupina kňazov tu neskôr vytvorila rehoľu Misionárov Božej Matky z La Salette, ktorá sa dodnes o pútnické miesto stará. Dnes mnohí pútnici prichádzajú na toto prekrásne miesto a všetci sa zhodujú v tom, že je to rozprávková krajina. Neprichádzajú však aby obdivovali kraj, ale aby si pripomenuli odkaz Božej Matky, zamysleli sa nad ním, konali pokánie a urobili si predsavzatia. Atmosféru, ktorá vládne v La Salette možno označiť slovami ako pokoj, zvláštna prítomnosť Božia i Krásnej Pani – Matky Božej, ktorú si v miestnej bazilike uctievajú ako „plačúcu“ Pannu Máriu, Zmieriteľku hriešnikov.
Navštíviť La Salette je zážitok na celý život.
Ak ste zažili od Panny Márie pozvanie ísť na toto prekrásne pútnické miesto La Salette plné pokoja a Božej prítomnosti môžete putovať s nami prihlásením sa na niektorý z našich termínov, ktoré nájdete kliknutím na tento odkaz