Rok 2025 – pravidelný Svätý rok v Ríme „Pútnici nádeje“

Odchod zo Slovenska neskôr večer.

Príchod do Bolone, náboženský program. Bazilika di San Domenico (kde je hrob zakladateľa Rehole kazateľov – sv. Dominika Guzmána (1170-1221), Convento dei frati Domenicani, prehliadka piateho najväčšieho kostola na svete San Pietronio /zasvätený patrónovi mesta/, Piazza Maggiore, sídlo najstaršej Univerzity na svete, Palazzo Poggi, Piazza Maior.  Ubytovanie.

Po raňajkách Kostol San Sigismondo (kde sú ostatky Bl. Imeldy Lambertini – patrónky prvo prijímajúcich detí a Kongregačných sestier dominikánok na Slovensku). Odchod do Ríma, návšteva Baziliky sv. Pavla za hradbami, vybudovanej nad svätcovým hrobom, vstup cez Svätú bránu, ktorá sa otvára počas Jubilejného roka. Ubytovanie.

Po raňajkách presun do Vatikánu. Námestie sv. Petra lemuje slávna Berniniho kolonáda, ktorú sám autor prirovnával k „náručiu cirkvi prijímajúcej všetkých veriacich, ktorí prichádzajú na toto miesto, aby upevnili svoju vieru“. Vstup do Baziliky sv. Petra cez Svätú bránu. Prehliadka, osobné modlitby pri hrobe sv. Jána Pavla II. a sv. Jána XXII. Peši prechádzka k Anjelskému hradu /zvonku/, následne ďalšie antické a kresťanské pamiatky, námestia a fontány.

Po raňajkách návšteva Baziliky Santa Maria Maggiore, vstup cez Svätú bránu. Bazilika je jeden z najstarších a najvýznamnejších mariánskych chrámov na svete. Pôvodná bazilika bola postavená v 4. stor. V roku 867 pápež Hadrián II. v chráme za prítomnosti sv. Cyrila a sv. Metoda položil na hlavný oltár slovanské bohoslužobné knihy a tak schválil staroslovenčinu ako liturgický jazyk. Prehliadka Lateránskej baziliky, vstup cez Svätú bránu. Tu bolo prvé sídlo pápežov. Bazilika je exteritoriálna súčasť štátu Vatikán, jednou zo štyroch tzv. patriarchálnych bazilík a biskupským kostolom – katedrálou (sídelným kostolom pápeža ako rímskeho biskupa). Napriek tomu, že všeobecne sa za duchovné centrum rímskokatolíckej cirkvi považuje Bazilika svätého Petra, je Lateránska bazilika hierarchicky najvyššie postaveným chrámom katolíkov. Možnosť modlitby na Svätých schodoch, ktoré dala previesť sv. Helena z Jeruzalema do Ríma. V blízkosti za nachádza Bazilika sv. Klementa. Vstup do tejto baziliky človeku u preniesť sa v čase vďaka archeologickým vykopávkam, ktoré od roku 1857 robia bratia z rehoľného rádu írskych dominikánov. Návštevník však môže byť aj svedkom hlbokej úcty k našim vierozvestcom, zvlášť k svätému Cyrilovi. Práve táto bazilika totiž v sebe uchováva mnohé svedectvá o prítomnosti solúnskych bratov v Ríme.

Po raňajkách  odchod do rodiska svätého Tomáša Akvinského.  Kostol sv. Tomáša v Roccasecca (provincia Frosinone) sa javí ako prvé náboženské centrum postavené v mene tohto svätca. Stavba prebiehala v rokoch 1323 až 1325 nad ruinami starovekého románskeho kostola. Počas druhej svetovej vojny bol kostol poškodený a v 70. rokoch 20. storočia bol obnovený. Kostol, ktorý sa nachádza medzi hradom a stredovekým mestom Roccasecca, bol postavený z miestneho kameňa na obdĺžnikovom pôdoryse (20 x 10 m), ktorého interiér je rozdelený veľkým špicatým oblúkom. Vo výklenku je umiestnená freska Ružencovej Madony s dieťaťom z 15. storočia a drevená busta sv. Tomáša (1633). Počas druhej svetovej vojny sa stratilo mnoho ďalších fresiek. V kostole sa nachádzajú aj stredoveké fresky z kostola sv. Petra a Campea, ktorý bol zničený. Zvonica priľahlá ku kostolu má lunetu s freskou sv. Tomáša. Svätá omša. Presun do Pompejí, fakultatívne návšteva archeologického areálu.  Prehliadka antického mesta zasypaného popolom v r. 79 n. l. po výbuchu sopky Vezuv, jedinečný archeologický areál je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Návšteva Baziliky Ružencovej Panny Márie z Pompejí, ktorá bola vybudovaná na podnet bl. Bartola Longu, dominikána tretieho rádu, ktorý založil aj spoločenstvo Sestier svätého ruženca z Pompejí ako aj domov chudobných, siroty a deti väzňov. Základný kameň novej svätyne bol položený 8. mája 1876. Vďaka neúnavnému úsiliu zakladateľa – ktorý sa stal propagátorom „mesačného príspevku“ – a tlačovým šíriteľom úcty k Panne Márii ružencovej, nový chrám v Pompejach už predtým, než bol dostavaný, priťahoval veľké množstvo pútnikov. Už v roku 1863 sa ich k modlitbe Prosby zišlo okolo dvadsať tisíc. A tento príliv neustával, naopak stále viac narastal, takže „de facto“ určoval výraz dnešnej svätyne, ktorá vyrástla do svojej dnešnej podoby v priebehu pätnástich rokov – takmer ako symbol pätnástich tradičných ružencových tajomstiev. Presun do  Neapola.  Jednou z najdôležitejších pamiatok je Catedralle di Santa Maria Assunta, známa tiež ako Duomo di Napoli alebo Duomo di San Gennaro – katedrála z 13. storočia zasvätená patrónovi mesta. Zdobený interiér tejto monumentálnej katedrály je unikátny. Najvzácnejším miestom je kaplnka San Gennaro s pozostatkami svätca (lebkou a 2 ampulkami krvi). San Gennaro bol v roku 305 n.l. umučený v mestečku kúsok za Neapolom. Keď sem preniesli jeho telo, v rukách biskupa sa vtedy skvapalnila jeho vysušená uložená v ampulkách. Odvtedy sa tzv. slávnosť skvapalňovania krvi -„zázrak krvi“ v Neapole pravidelne opakuje niekoľkokrát ročne, a to začiatkom mája, septembra a v polovici decembra.Odchod na letisko, odlet do Viedne. Po prílete transfér na Slovensko.