Slovensko

Slovensko má veľké množstvo nádherných pútnických miest. Tým, že je Slovensko malou krajinou (s rozlohou 49 035 km2 a počtom necelých 5 500 000 obyvateľov) je možné za 1 deň prejsť viacero pútnických miest, dokonca aj zo západného na východné Slovensko a späť.

Naša cestovná kancelária organizuje 1-dňové aj viacdňové púte po Slovensku na najznámejšie a najkrajšie pútnické miesta. I keď nádherné je celé naše Slovensko.

Vyberieme však tie pútnické miesta, na ktoré naši pútnici prichádzajú najradšej aj niekoľkokrát do roka. Sú to Litmanová – Hora Zvir, Ladce – Hora Butkov, Turzovka – Hora Živčáková, Levoča – Mariánska Hora, Klin na Orave – Rio de Klin, Krivá na Orave, Staré Hory, Marianka, Hlboká cesta (Lurdská jaskyňa) – Bratislava, Skalka pri Trenčíne a Dechtice.

Všetky naše púte na tieto aj iné krásne a vzácne slovenské pútnické miesta nájdete kliknutím na tento odkaz

Litmanová je malá dedinka na východnom Slovensku v Prešovskom kraji zasadená do nádhernej prírody regiónu Zamagurie. V Zamagurí sa stala najnavštevovanejším pútnickým miestom, a to vďaka zjaveniu Panny Márie.

Zaujímavosťou je litmanovská tradícia, kedy miestni obyvatelia sa každoročne presúvali na drevené zruby, tzv. majdany, ktoré pozostávali z izby pre rodinu, senníka a miesta pre dobytok. Celé rodiny s deťmi aj gazdovstvom putovali do hôr, na lúky a pastviny, kde Litmanovčania kosili a pripravovali seno pre dobytok na zimu.

Vo vzdialenosti 3,5 km od obce Litmanová sa nachádza hora Zvir, vo výške 820 m n.m.
Tu sa od 5. augusta 1990 do 6. augusta 1995 v izbe dreveného zrubu – majdanu, ktorý patril rodine Vasiľa Korčáka, zjavovala Panna Mária 11 ročnej Ivete Korčákovej a 13 ročnej Kataríne Česelkovej. Ivetka aj počula aj videla Pannu Máriu, Katka ju iba počula a nevidela. Pri prvých dvoch zjaveniach sa v miestnosti nachádzal aj 8 ročný Katkin brat Mikuláš, ale on zjavenia nevidel.

Katka Česelková opisuje zjavenia takto. Dňa 5. augusta 1990 išla Ivetkina mama do lesa na čučoriedky. Ivetka, Katka a Katkin brat išiel s ňou. Deti sa hrali a išli k majdanu rodiny Korčákovej, kde to Ivetka veľmi dobre poznala, keďže sem chodila hrabať seno. Deti si pred chatkou opekali. Zrazu začuli akoby sa niekto blížil, alebo chodil v ich blízkosti. Mysleli, že je to lesná zver. Vbehli dovnútra chatky, zavreli za sebou dvere, ale začuli veľký buchot okolo nich, nad nimi, všade. Deti sa začali modliť k Ježišovi, Panne Márii, k anjelovi strážnemu. Ivetka sama od seba vyriekla slová, ktorými sa predtým nikdy nemodlila ani ich nepoznala ,, Mária, Matka naša, skry nás pod svoj plášť.,,

V tom Ivetka a Katka uvideli v izbičke žiariť veľké svetlo. Najprv si mysleli, že je to od slnka, ale vtedy uvideli v strede izbičky krásnu mladú Pani. Zostali ticho, potom sa Ivetka a Katka začali o niečom rozprávať nepozerajúc sa na Krásnu Pani. Keď sa po chvíli na ňu pozreli, sedela na lavičke pri dverách. Táto lavička je dnes označená ako miesto zjavenia Panny Márie a nachádza sa v chatke, ktorá sa dnes nazýva Kaplnka zjavenia. Obe dievčatá si mysleli, že sa im to iba marí. Potom sa jedna druhej spýtali, či vidia to isté. Opísali si, čo Pani mala oblečené, ako vyzerala a ich odpovede sa zhodovali. Zhodli sa aj v tom, že Pani vyzerala ako z obrazu v kostole. Keďže mala plášť aj ruženec, dievčatá usúdili, že to bola Panna Mária. Zvlášť, keď ju prosili o pomoc. Obe ich naplnil pokoj a prestali sa aj báť. Prestali počuť aj predošlé buchotanie. Rozhodli sa ísť späť do dediny. Ako kráčali lesom, Pani ich nasledovala a vždy bola dva kroky za nimi. Mysleli si, že ich ochraňuje, keďže sa k nej modlili a utiekali s prosbou o pomoc.

Ivetka videla Pannu Máriu ešte v dedine pred strýkovým domom a Katka pri svojom dome, pri jednej zbúranej stajni. Katka doma nič nehovorila, ale jej brat to povedal. Katka sa pred spaním pomodlila k Panne Márii a spala s krížikom v ruke. Dovtedy sa pred spaním nemodlievala.
Dievčatá sa zdôverili miestnemu kňazovi, vtedy u nich pôsobil o. Ján Závacký , a ten dievčatám povedal, aby to nikomu nehovorili. Takisto kňaz vyzval dievčatá, aby mu každá samostatne povedala, čo videla a aby Krásnu Pani nakreslila. Jeden kňaz vyzval dievčatá, aby išli opäť na tú horu, na miesto zjavenia. Napriek tomu, že si dievčatá povedali, že už nikdy na horu Zvir nepôjdu, kňaza poslúchli a so svojimi rodičmi išli na miesto zjavenia. Bolo to na konci augusta toho roku. Rodičia ich však počkali pred chatkou a dievčatá vošli dnu a zavreli za sebou dvere. Kňaz im povedal, že ak Panna Mária im bude chcieť niečo povedať, tak sa im zjaví znova.

Zjavenia sa stávali tak, že dievčatá sa najprv modlili, potom sa im zjavila Panna Mária akoby vychádzajúc z hmly, a sadla si na úzku drevenú lavičku vedľa steny. Dievčatá pri zjavení upadli do extázy a nevnímali, čo sa okolo nich robilo. O tomto stave podal osobnú výpoveď jeden moravský kňaz, ktorému 8. septembra 1991 ako duchovnému dovolili byť v izbičke, kde mali dievčatá videnie.

„Bol som v tesnej blízkosti obidvoch kľačiacich dievčat, a to hneď vedľa Ivetky, po jej pravej strane som kľačal, takže som mohol veľmi dobre pozorovať ich správanie počas zjavenia, ktoré trvalo štrnásť minút. Obe dievčatá sa dívali priamo na Pannu Máriu, výraz ich tváre bol nehybný, vážny, tvár bola akoby preduchovnená. V jednej chvíli som jasne pozoroval, že Ivetka mala v očiach slzy.” Jeden kňaz vzal počas zjavenia fotoaparát a priložil ho tesne pred Ivetkine oči. Dievča na to vôbec nereagovalo. Kňaz tento úkon po chvíli zopakoval, a tentoraz stisol fotoblesk, ale ani na to Ivetka nereagovala, a to ani mihnutím očí. Keď zjavenie skončilo, spýtal sa jej, či si bola oboch zásahov vedomá – odpovedala že nie.

Obidve dievčatá boli priamo po zjavení podrobené dôkladnej lekárskej kontrole. Potom oddelene povedali svoje zážitky členom komisie, ktorí ich výpovede porovnávali, Ivetka oznámila Máriino posolstvo.

Od 5. augusta 1990 do 24. februára 1991 sa Panna Mária zjavila dievčatám niekoľkokrát do mesiaca, najmä v nedeľu, ale aj v iné dni – od 3. marca 1991 sa zjavovala vždy v nedeľu po prvom piatku v mesiaci. Vtedy tam bolo prítomných niekoľko tisíc ľudí.

Asi sto metrov od senníka Panna Mária údajne požehnala vodu, ktorú odporúčala piť. Podľa výpovede svedkov i miestneho duchovného o. Jána Závackého už došlo k viacerým zázračným uzdraveniam, dokonca aj z rakoviny a mozgového nádoru. Registruje to biskupská komisia. No dochádza predovšetkým k duchovným uzdraveniam. Zmenil sa aj život v celej farnosti. Veľa pútnikov prichádzalo aj z Čiech a Moravy.

Miestny farár o. Ján Zavacký najprv v zjavenia neveril. Tri mesiace zakazoval pútnikom chodiť na Horu Zvir. Žiadal dievčatá, aby od Panny Márie vypýtali nejaké znamenie. A tak 2. decembra 1990 sa Panna Mária predstavila ako Nepoškvrnená čistota. V lete 1992 prišiel do Litmanovej nový kňaz, o Jozef Vasiľ Kundrát OSBM. K zjaveniam mal kladný postoj. V roku 1993 ho vymenil o. Štefan Polykarp Jacoš OSBM. A on v roku 1994 založil Duchovnú pokladnicu v Litmanovej, aby do nej veriaci prispievali modlitbami, pôstom a obetami, a tak sa dávali k dispozícii Panne Márii, aby mohla rozdávať milosti ľuďom.

Postoj gréckokatolíckej cirkvi bol opatrný a vyčkávajúci. Biskup Mons. Ján Hirka, ustanovil osemčlennú komisiu zloženú z gréckokatolíckych i rímskokatolíckych kňazov a lekárov. Jej predsedom bol otec Vojtech Boháč, generálny vikár Prešovskej eparchie. Lekár MUDr. Ladislav Kvasnička z Trenčína, ktorý skúmal vizionárky podal posudok pre biskupskú komisiu v Prešove, že Ivetka i Katka sú úplne zdravé a na dobrej intelektuálnej úrovni.

Zjavenia prebiehali do 6. augusta 1995, a to každú prvú nedeľu v mesiaci. Pri poslednom zjavení Božia matka sľúbila, že tu ostáva prítomná.

Zjavenia neprotirečia učeniu katolíckej cirkvi.

Cirkev k pravosti, či nepravosti tunajších zjavení Panny Márie ešte nezaujala definitívne stanovisko, avšak toto miesto je miestom modlitby a mariánskej úcty. Momentálne celý priebeh zjavení s posolstvami je odoslaný na posúdenie pravosti zjavení na Posvätnú kongregáciu pre náuku viery vo Vatikáne.

8. augusta 2004 bola Hora Zvir ustanovená za miesto modlitby a kaplnka zasvätená Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie. 7. septembra 2008 prešovský arcibiskup Mons. Ján Babjak SJ vyhlásil Kaplnku na hore Zvir s celým areálom a prameňom za pútnické miesto. Hora Zvir v Litmanovej bola teda 7. septembra 2008 povýšená a vyhlásená za Gréckokatolícke mariánske pútnické miesto Prešovskej archieparchie.

Hora Zvir sa tak stala významným pútnickým miestom, a zároveň je aj súčasťou Svätojakubskej cesty na Slovensku.

Prichádza sem stále viac a viac pútnikov zo Slovenska aj zahraničia. Najviac pútnikov prichádza v nedeľu po prvom piatku v mesiaci a počas 3. a 4. augusta, kedy sa pravidelne koná Hlavná púť.

Naša cestovná kancelária organizuje pravidelne púte na Horu Zvir do Litmanovej.
Všetky naše púte na tieto aj iné krásne a vzácne slovenské pútnické miesta nájdete kliknutím na tento odkaz

Počas púte máte aj voľný program, pri ktorom sa môžete modliť v Kaplnke zjavenia, v Eucharistickej kaplnke s vystavenou Najsvätejšou Sviatosťou Oltárnou, môžete si vykonať svätú spoveď a nabrať vodu z prameňa, ktorý požehnala Panna Mária. Nachádza sa tu aj obchodík so suvenírmi, kde si môžete kúpiť napríklad aj knihu s Posolstvami, ktoré Panna Mária povedala vizionárkam pri svojich zjaveniach v Litmanovej.

Vrch Butkov sa nachádza pri obci Ladce, v okrese Ilava. Vrch je vo výške 765 m n.m..

Významným pre veriacich aj pre Butkov sa stal 9. júl 2012, kedy na tomto vrchu zaznelo nezvyčajné posolstvo: „Postavte na tejto hore kríž!“

Vybudovaním kríža a celého pútnického areálu sa Hora Butkov stala najmladším slovenským pútnickým miestom.

Od roku 2013 začali na toto miesto prichádzať veriaci aj neveriaci z rôznych kútov Slovenska, ale aj pútnici zo zahraničia.

Kopec bol pôvodne na dne druhohorného a treťohorného mora plného jednoduchých živočíchov s vápencovými schránkami. Z nich postupných hromadením a spevňovaním vznikol za milióny rokov kompaktný vápenec. Najväčší podiel na vytvorení pútnického miesta má vedenie Považskej cementárne Ladce, pre ktoré je vrch Butkov hlavným zdrojom vápenca na výrobu cementu.

Generálny riaditeľ cementárne, ktorým bol Anton Barcík uvažoval nad prvým impulzom k vzniku pútnického miesta, ktorým bola návšteva františkánskeho minoritu pátra a exorcistu Eliasa Vellu z Malty, ktorého vzal na vrchol Butkova. „Bolo to v roku 2012, z nevysvetliteľných dôvodov navštívil práve mňa a po modlitbe a požehnaní na vrchole som dostal od neho odkaz, aby sme na hore postavili kríž. Nevedel som si to predstaviť, pretože miesto bolo súčasťou kameňolomu, kde bol zákaz vstupu. Dnes je to už vyňaté z ťažobného priestoru a o rok už stál na vrchole 12 metrov vysoký kríž, ktorý prišiel páter Vella požehnať,“ priblížil začiatky vzniku pútnického miesta pán Anton Barcík.

Zaujímavosťou je, že v kríži sú umiestnené vzácne relikvie dreva Svätého kríža a v otvore do skaly (relikviári) je umiestnený kamienok, ktorý sa uvoľnil pri poslednej renovácii otvoru, v ktorom stál na Golgote Kristov kríž. Slávnosť požehnania kríža sa konala 14. septembra 2013, na sviatok povýšenia Svätého kríža aj za účasti pátra Eliasa Vellu. Nikto zo začiatku neplánoval, že sa z tohto miesta stane naozaj krásne slovenské pútnické miesto, ktoré navštevujú veriaci aj neveriaci. Toto miesto sa postupne vyvíjalo smerom, ktorý nikto neočakával. Napríklad sa na mieste vybudoval pamätník pápeža sv. Jána Pavla II. Tento dotaz, či by sa na hore nemohol vybudovať aj pamätník pápeža sv. Jána Pavla II., keďže aj ten 4 roky pracoval v kameňolome, vyslovil poľský kardinál, ktorý sa zúčastnil slávnostného posvätenia kríža. Pamätník Jána Pavla II. bol požehnaný v roku 2014 . Ďalej bol na tomto mieste vybudovaný pamätník sv. sestry Faustíny. Jeho vznik iniciovali pri návšteve Butkova sestry Matky Božieho milosrdenstva z Krakova. Ten bol požehnaný v roku 2015. Na podnet veriacich, ktorí na mieste chceli duchovné služby, sa postavila kaplnka, ktorá bola požehnaná v roku 2016. Onedlho vznikla k vrcholu cez les prístupová cesta aj s nádhernými zastaveniami krížovej cesty. Netrvalo dlho a zaznela požiadavka na postavenie sochy Panny Márie. V roku 2018 bola dokončená a požehnaná šesť metrov vysoká socha Matky Božej na trojmetrovom podstavci. Celý deväťmetrový monument má hmotnosť viac ako 22 ton. Ide o najväčšiu sochu Matky Božej v strednej Európe. Všetky duchovné objekty na vrchu Butkov sú postavené z kameňa z lomu pod pútnickým miestom. Na požehnanie sochy Panny Márie prišlo v máji roku 2018 viac ako 6000 veriacich a viac ako 80 autobusov. Medzi nimi bolo aj našich vyše 100 pútnikov, ktorí putovali s cestovnou kanceláriou NOE travel. Odvtedy každoročne s našimi pútnikmi opakovane navštevujeme Butkov. Putujeme väčšinou na 2 hlavné celonárodné púte, ktoré sa konajú v máji a v septembri. Prvá celonárodná púť sa koná každoročne 18. mája, respektíve prvú sobotu po 18. máji, druhá 22. augusta, respektíve prvú sobotu po 22. auguste. Pútí sa zúčastňujú tisícky pútnikov zo Slovenska aj zahraničia. Počas celonárodných pútí je otvorená aj cesta, ktorá vedie cez serpentíny priamo na horné parkovisko, ktoré sa nachádza takmer pri pútnickom areáli. Teda prevažne starší a menej mobilní pútnici majú možnosť nechať sa vyviesť autobusmi či autami na toto vzácne pútnické miesto. Ostatní majú možnosť vyjsť na vrch peši a popritom sa modliť spoločnú alebo individuálnu krížovú cestu.
Každou našou návštevou Butkova objavujeme a obdivujeme nové a nové stavby, sochy, kríže či kaplnky, ktoré tu každým rokom pribúdajú. Medzi najnovšie patrí aj asi viac ako stovka malinkých kaplniek, v ktorých sa nachádzajú relikvie snáď všetkých známych blahoslavených a svätých. Nechýba tu ani relikvia dnes obľúbeného libanonského svätca sv. Charbela, či libanonskej svätice sv. Rafky. Nachádza sa tu aj relikvia sv. Rity, sv. Tadeáša, sv. Pátra Pia a snáď všetkých, na ktorých si len spomeniete. Keby ste sa chceli ku každému svätému čo i len chvíľku pomodliť vyhraďte si na návštevu Butkova takmer aj celý deň. Nachádzajú sa tu aj obchodíky so suvenírmi či občerstvením, ktoré nie sú síce vždy otvorené, preto pri súkromnej návšteve odporúčame priniesť si jedlo a nápoje na celý deň so sebou, alebo vopred si overiť či bude obchodík s občerstvením otvorený.

Ak by ste sa chceli prihlásiť na našu autobusovú púť radi Vás privítame.
Všetky naše púte na tieto aj iné krásne a vzácne slovenské pútnické miesta nájdete kliknutím na tento odkaz

Takisto medzi najnovšie stavby patrí zvonička so zvonom sv. Jána Pavla, ktorú v máji 2020 požehnal žilinský biskup Mons. Tomáš Galis.

Pri novej vstupnej kamennej bráne pod Krížovou cestou sa nachádza aj reliéf sv. Michala a naozaj krásne súsošie sv. Rodiny. V bráne je osadený aj zvon, na ktorom sa dá aj zazvoniť.

Hora Butkov láka aj neveriacich turistov, pretože z hory je nádherný výhľad na veľkú časť Považia.

Podstatnú časť nákladov na vznik a zveľaďovanie pútnického miesta Butkov investovala Považská cementáreň Ladce, finančne sa spolupodieľala aj Nadácia Agapa a časť prostriedkov venoval manažment cementárne zo svojich súkromných zdrojov. „Je raritou, že viac ako 20 rokov vedieme túto cementáreň, to na Slovensku nie je zvyčajné. Chceme zanechať nejakú duchovnú stopu aj pre budúce generácie. I preto investujeme aj vlastné prostriedky do tohto diela,“ zdôraznil pán Anton Barcík.

Považská cementáreň Ladce je najstaršou cementárňou na Slovensku, ktorej výstavba začala v roku 1889. „Na báze kameňa z Butkova bolo postavených najviac stavieb na Slovensku vrátane celej Vážskej kaskády či atómovej elektrárne. Cement je spojivo, ktoré materiálne spojilo Slovensko. Pútnické miesto Butkov spája Slovensko aj duchovne,“ vyzdvihol symboliku pán Barcík.

Všetky naše púte na tieto aj iné krásne a vzácne slovenské pútnické miesta nájdete kliknutím na tento odkaz

alším zaujímavým a v nádhernej prírode vsadeným pútnickým miestom je Hora Živčáková vo výške 788 m n.m., ktorá sa nachádza v okrese Čadca na Kysuciach pri meste Turzovka a obci Korňa. Z obce Korňa sa výstupom lesnou cestičkou dostanete až na vrch hory Živčáková. Cesta je prejazdná aj autom alebo sa môžete vybrať pešo popri zastaveniach krížovej cesty.

Oddávna sa na tomto mieste v lese na strome nachádzal obrázok Panny Márie, pri ktorom sa okolo idúci hlavne domáci obyvatelia zvykli modlievať. Dnes je to vyrezávaný kríž s Umučením Krista pred Kaplnkou Panny Márie Kráľovnej pokoja.

Pri príležitosti 100. výročia zjavenia Panny Márie vo francúzskych Lurdoch sa 1. júna 1958 zjavila na tomto mieste Panna Mária Lurdská miestnemu lesnému hájnikovi Matúšovi Lašútovi. Vizionár sa narodil vo Vysokej nad Kysucou, 10. apríla 1916. V nedeľu 1. júna 1958 na sviatok Najsvätejšej Trojice mal prechádzajúc lesom veľkú túžbu byť na sv. omši v kostole. On však ako hájnik musel byť vo svojej práci v lese aj v nedeľu. Keď prechádzal okolo miesta, ktoré miestni obyvatelia nazývali ,,Živčák,, alebo ,,Živčáková,, kľakol si a ako obvykle pred obrázkom Panny Márie a pomodlil sa Otče náš a modlitbu Zdravas však už nedokončil. Vľavo od obrázka uvidel veľký záblesk a zbadal ženu, ktorá vyzerala ako dvojmetrová socha Panny Márie Lurdskej. Mala biele rúcho, modrú stuhu, na hlave dlhý závoj a nádhernú dievčenskú tvár. Nerozumel, ako sa mohla socha ocitnúť práve na tomto mieste. Všimol si však, že stromy zmizli. Namiesto nich videl záhon plný bielych kvetov s drobnými korunkami v tvare krížika. Kvety vytvárali koberček, na ktorom vrchole bola Ona – Kráľovná Neba. Vietor odkryl kúsok jej vlasov a on videl, že to nie je socha, ale ozajstná Panna Mária. Zjavenie prebiehalo bez slov, bolo iba vo forme obrazov. Všetko sa rozjasnilo a žiarilo, všetko bolo plné svetla. Ruženec, ktorý Panna Mária držala v rukách bol z čistých perál a diamantov.

Mária zdvihla svoju pravú ruku a ukázala na ohrádku, ktorá bola od dávna okolo obrázka. Bola už zničená a takmer rozpadnutá. Matúš pochopil, že má ohrádku opraviť. Ihneď vzal kladivo a opravil dosky a vsadil ich do zeme. Panna Mária vyčarila úsmev a spokojnosť na tvári. Následne Panna Mária zdvihla ruženec. Matúš si uvedomil, že žiadny ruženec nielen, že nemá, ale ani sa ho nevie modliť. Panna Mária ukázala na miesto, kde bol pôvodne obrázok, ktorý tam už zrazu nebol. Matúš pochopil, že zmizol aj samotný obrázok, pretože Panna Mária ho nahradila svojou prítomnosťou. Na mieste, kde bol obrázok však zrazu uvidel mapu sveta, kde jednotlivé štáty nemajú hranice. Súš bola zelenej a žltej farby, more modrej. Pod zemeguľou uvidel tabuľku s nápismi, ktoré vysvetľovali symboliku obrazu. Zelená farba znamenala Dobro a boli ňou vyznačené hory a pohoria. Žltá farba znamenala farbu Zla a boli ňou vyfarbené roviny. Nápis zrazu zmizol a Matúš uvidel nápis: „ČINTE POKÁNIE!“ – „MODLITE SA ZA KŇAZOV A REHOĽNÍKOV!“ – „MODLITE SA RUŽENEC!“ Po prečítaní žltá farba začala prekrývať zelenú – Zlo sa vo svete šíri na úkor Dobra. Bolo to jasné znamenie a Matúš to pochopil nielen vizuálne, ale hlavne kdesi hlboko vo svojom vnútri. Opäť uvidel tabuľku s výzvou o pokání a modlitbe. Tá sa zjavila aj tretíkrát, ihneď ako zmizol aj tretí obraz, na ktorom už žltá farba celkom pohltila farbu zelenú. Pod obrazom bolo napísané varovanie: „AK SA ĽUDIA NEPOLEPŠIA, ZAHYNÚ.“ Na celú zemeguľu padal akoby žltý dážď. Dážď hriechov a zla. Obraz sa opäť zmenil – už po štvrtýkrát. V mori, okolo pobrežia bolo vidno obrovské výbuchy, metajúce na pobrežie hmotu, ktorá zaplavovala zem. Kam dopadne, tam zanikne život. Na tabuľke sa objavila výstraha: „KEĎ SA ĽUDIA NENAPRAVIA, PRÍDU STRAŠNÉ POHROMY JEDNOTLIVO I HROMADNE A ĽUDIA BUDÚ HYNÚŤ RÔZNYMI SPÔSOBMI.“

Piaty a šiesty obraz, ktoré sa potom na mape objavili, si Matúš ponechal ako tajomstvo, ktoré bolo zjavené len jemu. Vo svojom vnútri pocítil, že by ich poznanie ľuďom nijako neprospelo.

V poslednom – siedmom obraze, Panna Mária Lašútovi ukázala, ako by mohla vyzerať zem, keby sa ľudia obrátili a žili podľa Božej vôle. Zem bola nádherne ožiarená slnečným jasom. Pokrývala ju svieža zeleň a všade boli samé krásne kvety. Z obrazu bolo cítiť radosť, súlad a mier. Nad Zemou sa vznášalo zjavenie Nepoškvrneného Počatia, ktoré s ružencom v ruke ochraňovalo všetky národy sveta. Matúšovi bolo už jasné, že modlitba svätého ruženca je tá zbraň, ktorou si ľudstvo môže vždy vybojovať a vyprosiť pre svet pokánie, pokoj a blahobyt na zemi a spásu duše.

Pri pohľade späť na Pannu Máriu, ktorá bola celá ožiarená slnkom, vychádzajúcim spoza jej chrbta, Matúš zbadal, že mu Panna Mária ukázala opäť na tabuľku. Tentokrát sa na nej objavili slová: „KEĎ VŠETKO SPLNÍŠ, PRÍDEŠ…“ Popri tom Pani ukázala smerom do neba. Obloha na jej pokyn klesla k zemi a utvorila nad horou oblúk v tvare zvonu. V tej chvíli ju však pretínal blesk a nad miestom, kde stála Mária sa objavil žiariaci trojuholník. V jeho strede stál nekonečne majestátny, sám Pán Ježiš. Postavou, tvárou i vlasmi, akoby Matke z oka vypadol. Oblečený bol do dlhého rúcha a červeného plášťa, prehodeného cez pravé rameno. V ľavej ruke držal kríž a pravou rukou ukazoval na svoje žiariace Srdce, z ktorého po chvíli vyšľahli tri lúče. Dva z nich dopadli po Matúšových bokoch, ten prostredný ho priamo zasiahol. Obrovskou silou bol hodený na zem. Padol na tvár a stratil vedomie. To posledné čo začul, bol hlas zvona, odbíjajúceho poludnie.

Matúš Lašút prišiel k sebe asi po troch hodinách a na prvý pohľad nič okolo neho nenasvedčovalo tomu, že by sa tu stal zázrak. Všetko okolo, stromy aj obrázok boli na svojom mieste. Kvety zmizli. Tvár mal otlačenú od zeme, od dlhého ležania na zemi, ale odev mal čistý a nepokrčený. Dôkaz, že toto všetko bola pravda bol ruženec, ktorý našiel v malej priehlbinke. Zodvihol ho a zrazu sa vedel modliť modlitbu slávnostného ruženca, ktorú dovtedy vôbec nevedel. Zavesil si ruženec na krk a ďalšie tri hodiny sa modlil, a potom zišiel z hory do Turzovky.

Matúša tento zážitok úplne zmenil. Všimli si to aj jeho blízki. Každý deň začal chodievať na sv. omšu a sv. prijímanie. Hovoril o svojom zážitku. Niektorí verili, iní nie. Tí, ktorí mu uverili, sa spolu s ním zúčastnili, na prvej púti na horu Živčáková. Bolo to 8. septembra 1958, na sviatok Narodenia Panny Márie. Od tohto dňa začali pravidelné púte na Živčákovskú Horu.

Táto správa o Matúšovom zjavení sa veľmi rýchlo rozšírila a na miesto začalo prichádzať čoraz viac pútnikov najprv z okolia, a potom z rôznych krajín sveta. Veriaci putovali na horu, odkiaľ si naberali vodu z miestneho prameňa. Dnes na mieste pri prechádzke lesnou cestičkou natrafíte na niekoľko prameňov, medzi nimi aj očný prameň, ktorým sa pripisujú zázračné a liečivé účinky pre tých, ktorí skutočne veria – ako je to aj na mieste pri prameňoch napísané slovami, ktoré povedala pri svojich zjaveniach Panna Mária.

Veriaci sem putovali aj počas totalitného komunistického režimu. Neodstrašilo ich ani pálenie obrazov či zúrivosť zo strany štátnej moci. Samotný Matúš Lašút bol veľmi tvrdo prenasledovaný, vypočúvaný a vyšetrovaný.

Po Matúšovi sa Panna Mária z Hory Živčáková zjavila aj ďalším. Bol ním Alois Lasák, ktorý vytvoril sochu Panny Márie, napriek tomu, že nebol sochár, ale baník. Panna Mária sa mu zjavila, a podobne ako Matúš videl sochu Panny Márie a počul: „TO ČO VIDÍŠ, JE TVOJE DIELO.“ On si pomyslel: „Nie som predsa sochár.“ Následne počul slová: „DÁM TI NA TO SVOJU TVÁR.“  O necelé tri mesiace bola socha hotová. Jeho slová boli: „Videl som Pannu Máriu v dreve a už som iba odstraňoval to, čo tam nepatrilo.“

Ďalší videl Pannu Máriu Karel Židlický, ktorý túžil navštíviť Turzovku. Pri svojej služobnej ceste do Ostravy mu zostal voľný čas a spýtal sa ženy oblečenej v čiernych šatách stojacej na autobusovej zastávke ako sa dostane do Turzovky. Ona sa s ním rozprávala v autobuse, hovorila mu o turzovských udalostiach, a po vystúpení z autobusu mu ukázala cestu na horu a vzápätí zmizla. Následne sa pýtal ostatných cestujúcich, či nevideli danú ženu a oni mu odvetili, že ženu nevideli a v autobuse sedel celý čas sám. Odpoveď dostal, až keď sa vrátil do Prahy, keď mu Panna Mária oznámila: „VEĎ SOM SI ŤA TAM SAMA DOVIEDLA A TY SI MA NESPOZNAL.“

Karel Židlický, na pokyn Panny Márie, vybral so svojich nespočetných zápiskov tie, ktoré sa týkali Turzovky a zhrnul ich do knižky s názvom Živá voda z Turzovky, či „Turzovské príbehy“. Knižka bola v roku 1986 odovzdaná aj na Biskupskom úrade v Nitre. Sú v nej uvedené mnohé svedectvá a zážitky, či už priamo z turzovských pútí a jeho návštev na Živčákovej, ale i z jeho rozhovorov s Božou Matkou, týkajúcich sa Turzovky a Matúša Lašúta.

Ďalšie zjavenia Panny Márie z Turzovky mali aj ďalší pútnici. Bol ním aj S. Alfonz Bardoděj, ktorý pri návšteve Hory Živčáková sa s ostatnými pútnikmi dohadoval o tom, kde presne sa nachádza miesto zjavenia Panny Márie a zjavila sa im samotná Panna Mária, ktorá im miesto ukázala. Pútnici šokovaní sa rozišli každý svojim smerom a Alfonz ich už viac nestretol.

Ďalším bol páter Cyril Metoděj Kuběna, ktorý mal aj počas svojho života viaceré mystické zážitky s Pannou Máriou, a zároveň bol zázračne uzdravený napitím sa z vody nabratej z prameňa z Hory Živčáková, pričom počul slová: „UZDRAVENIE PRIPÍŠ TURZOVSKEJ PANNE MÁRII!“

Ďalším bol Juraj Kavalek, ktorý mal sen, aby išiel na Horu Živčáková a vykopal prameň. Sen mal trikrát. Prvé dva razy neposlúchol a sen vnímal ako sen. Ale na tretíkrát poslúchol, a napriek tomu, že bol december išiel na horu a našiel miesto, kde je rieka najplytšia, vošiel do vody a začal kopať. Ešte predtým modliacim sa ženám povedal o svojom sne. Voda bola napodiv teplá ako v lete. Jedna žena povedala Jurajovi, kde má kopať. On poslúchol a po treťom zakopnutí vytryskol veľký prameň, že ho celého oblial. Z kameňov okolo prameňa upravil studničku a chcel nájsť ženu, ktorá mu poradila, kde má začať kopať. Ona však medzitým zmizla. Mala na sebe sivé šaty, závoj takmer cez celú tvár a vek mladého dievčaťa.

Ďalšou bola Mária Haferová – Matejová, ktorá sa 1. novembra 1964 pred sviatkom Všetkých Svätých vybrala na Horu Živčáková zachrániť, čo sa ešte dá, pretože komunisti pred sviatkom pálili všetko, čo videli. Zázrakom zostane, že plamene sa napriek častým požiarom nerozšírili na ostatný les. Mária Haferová – Matejová stála nad hŕbou popola, z ktorých ešte pred chvíľou boli vzácne obrázky a náboženské predmety. Zrazu sa pri nej objavila žena oblečená v čiernych šatách, ktorá jej z popola vytiahla obrázok a povedala: „POZRI, MARIENKA, TOTO NEZHORELO, VEZMI TO A USCHOVAJ.“ Marienka sa zahľadela na obrázok, a keď sa chcela neznámej prihovoriť, tá medzitým niekam zmizla a nikto z okoloidúcich žiadnu takú ženu nevidel. Na obrázku bola Panna Mária s Ježiškom a obrázok bol obhorený tak, že Panny Márie ani Ježiška sa oheň nedotkol. Zostala iba rana na krku Panny Márie.

Jedna Nemka Greta Fisherová navštívila Horu Živčáková pred svojou operáciou. Po návrate do Nemecka jej lekári skonštatovali úplné uzdravenie, preto odvtedy veľmi často začala navštevovať toto miesto. Vyhľadala aj Máriu Haferovú – Matejovú, nálezkyňu obrázka a vypýtala si povolenie požičať si obrázok. Pritom ako sa pozerala v hotelovej izbe na obrázok a rozmýšľala ako sa oheň nedotkol Panny Márie s Ježiškom na obrázku dostala odpoveď priamo od Nej. Objavil sa pred ňou obraz v pôvodnej kráse, len bol akoby živý. Z oboch strán nad Pannou Máriou videla dvoch anjelov, akoby ochraňovali ju, aj Ježiška. V tej chvíli dostala príkaz: „Takto daj obraz zreštaurovať!“ Obraz bol po dohode s Haferovcami odvezený do Nemecka 12. októbra 1966. Tam bol zreštaurovaný do súčasnej podoby. Na Slovensko sa vrátil až 25. septembra 1994. Dňa 16. októbra 1994, na prvé výročie posvätenia živčákovskej kaplnky, bol obraz slávnostne vystavený a umiestnený na čelnú stenu, nad obetný stôl. Od toho dňa je neustále na očiach pútnikov, ktorí každodenne navštevujú turzovskú horu.

Ak máte aj Vy túžbu navštíviť Horu Živčáková a načerpať si vodu z prameňov môžete sa prihlásiť na našu púť.
Všetky naše púte na tieto aj iné krásne a vzácne slovenské pútnické miesta nájdete kliknutím na tento odkaz

Matúš Lašút zomrel 10. augusta 2010 vo veku 92 rokov v Turzovke, kde dožil svoj život. Matúš bol veľmi dobrý človek ochotný sa s kýmkoľvek podeliť o svoje zážitky, život i vieru. Osobne ho spoznalo aj veľa súčasných významných osobností, ako napr. pán biskup Pavol Hnilica. Okrem neho stovky ďalších kňazov, prichádzajúcich slúžiť sväté omše z celého Slovenska, Čiech a Moravy, Poľska, i z celého sveta.

Po páde režimu sa z poverenia diecézneho biskupa v roku 1991 začala príprava a v rokoch 1992-1993 sa zrealizovala výstavba kaplnky Panny Márie Kráľovnej Pokoja. Kaplnka bola potrebná, pretože pútnici na miesto prichádzali mnohokrát hlavne v nedeľu a nemali možnosť zúčastniť sa nedeľnej svätej omše. 17. októbra 1993 bola kaplnka požehnaná. Zjavenia síce neboli uznané za pravé, no miestny biskup podporuje Horu Živčáková ako miesto mariánskej úcty a modlitby. 19.10.2008 žilinský biskup Tomáš Galis vyhlásil Horu Živčáková za mariánske pútnické miesto a miesto modlitby.

Dňa 11. júna 2009 sa na žiadosť pútnikov (30 tisíc podpisov) a so súhlasom Biskupského úradu v Žiline začalo s výstavbou pútnického chrámu. Pri výstupe na horu Vás dnes privíta nový veľkolepý mariánsky Kostol Panny Márie Matky Cirkvi. Výstavba bola dokončená v roku 2015 a 4. októbra 2015 bol slávnostne posvätený žilinským diecéznym biskupom Mons. Tomášom Galisom, s titulom kostola: „Panna Mária Matka Cirkvi“. Bolo to za účasti siedmich biskupov zo Slovenska, Moravy a Ukrajiny; kňazov zo Slovenska, Čiech a Moravy; rehoľníkov, rehoľných sestier a bohoslovcov z nitrianskeho seminára. Na posviacke sa zúčastnilo okolo 15-20 tisíc pútnikov. Veža nového chrámu, s pozlátenou korunou a krížom, je vysoká 43 m. Nachádza sa na nej vyhliadková terasa, ku ktorej treba vystúpiť po 138 schodoch.

Na jar 2017 boli obnovené kaplnky pri prameňoch (Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, Srdca Preblahoslavenej Panny Márie a Božieho milosrdenstva), ktoré boli zničené vandalom.

Vedľa kostola sa dnes buduje exercično-pastoračný dom „Marta“. V jednej štvrtine budovy bude kláštor pre rehoľníkov, ktorí budú mať na starosti duchovnú správu pútnického miesta. Ostatné časti budovy budú slúžiť na ubytovanie pre pútnikov, ktorí si budú chcieť vykonať duchovné cvičenia, pre kňazov, rodinné spoločenstvá, mužov, ženy, deti a mládež a tých, ktorí budú chcieť prežiť chvíle v tichu prírody, obnoviť a posilniť svoj vzťah s Bohom pod ochranou Panny Márie.

Na horu Živčáková sa konajú každoročne dve hlavné púte – jarná a jesenná púť, ktorých sa aj naši pútnici s cestovnou kanceláriou NOE travel každoročne zúčastňujú. Jarná púť pri príležitosti sviatku Preblahoslavenej Panny Márie Matky Cirkvi 8. mája a jesenná púť pri príležitosti výročia posviacky Kostola Panny Márie Matky Cirkvi 4. októbra.

Všetky naše púte na tieto aj iné krásne a vzácne slovenské pútnické miesta nájdete kliknutím na tento odkaz

Jedným z najstarších pútnických miest východného Slovenska je Mariánska hora v Levoči, ktorá sa nachádza vo výške 760,5 m n.m..

Na horu je možné putovať peši, autom alebo aj autobusom. V blízkosti pútnického areálu sa nachádza veľké parkovisko s krásnou sochou Panny Márie a s oddychovou zónou s lavičkami pre pútnikov.

Po príchode Vás však v prvom rade upúta nádherná Bazilika Navštívenia Panny Márie (bazilika minor). Nachádza sa tu aj gréckokatolícka kaplnka, oddychová zóna s krížovou cestou,  pútnický a exercičný dom, juhozápadne od baziliky vonkajší oltár, severovýchodne kaplnka Panny Márie s vyvierajúcim prameňom a pred západným vstupom do baziliky stojí socha sv. Jána Nepomuckého.

Prvá kaplnka bola na tomto mieste postavená v roku 1247. Neskôr ju dal opraviť levočský farár Henrich. V tomto čase sa už v kaplnke nachádzal obraz alebo socha Panny Márie, a na mieste sa rozšírila mariánska úcta, preto je aj kostol zasvätený Panne Márii. Prichádzalo sem stále viac pútnikov a kaplnka už kapacitne nepostačovala. Zároveň bolo potrebné urobiť niekoľko opráv. V roku 1470 levočský farár Servác prestaval a zväčšil kaplnku.
Kostol na Mariánskej hore bol však vystavený poveternostným vplyvom, preto ho nakoniec bolo potrebné zbúrať, aby sa úplne nezrútil.
Základný kameň nového kostola položil farár Martin Engelbert 13. mája 1766. Kostol bol postavený v tom istom roku.

Levočský farár Ján Ehrnsperger v roku 1819 uskutočnil úplnú prestavbu kostola z roku 1766 a prebudoval ho od základov. Slávnostná posviacka zrenovovaného kostola sa konala pri príležitosti odpustovej slávnosti 2. júla 1820 za prítomnosti veľkého počtu pútnikov.
2. júl 1903 sa stal medzníkom v dejinách Mariánskej hory.

Posledná prestavba sa uskutočnila v rokoch 1906 – 1914, kedy kostol získal dnešnú podobu.

Spišský kanonik Ignác Zimmermann posvätil základný kameň terajšieho kostola – baziliky menšej. Slávnostná posviacka chrámu sa konala 2. júla 1922 za účasti veľkého počtu veriacich. Posviacku vykonal Ján Vojtaššák, spišský biskup.

Na hlavnom oltári zostala pôvodná gotická socha Panny Márie. Táto milostivá socha je perlou a klenotom, pochádzajúcim z prvej polovice 15. storočia, ktorý dosvedčuje hlboké korene mariánskej úcty v slovenskom národe.

Dnes je tu vybudovaný exercičný a rehoľný dom a dom pre pútnikov. O Baziliku Navštívenia Panny Márie a o pútnický dom sa starajú rehoľné sestry z Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa.

Význam tohto pútnického miesta neostal nepovšimnutý ani vo Vatikáne. Pápež Ján Pavol II. povýšil kostol Navštívenia Panny Márie 26. januára 1984 na menšiu baziliku (bazilika minor). O jedenásť rokov neskôr 3. júla 1995 sa tu konala za jeho prítomnosti zatiaľ najväčšia púť, ktorej sa zúčastnilo vyše 650 000 pútnikov.

Hlavná púť sa koná vždy v prvý júlový víkend z príležitosti sviatku Navštívenia Panny Márie (2.7.), ktorému je bazilika zasvätená.

Všetky naše púte na tieto aj iné krásne a vzácne slovenské pútnické miesta nájdete kliknutím na tento odkaz

V rámci našej púte na Mariánsku horu zvyčajne navštevujeme aj Baziliku sv. Jakuba v Levoči, v ktorej sa nachádza najvyšší gotický oltár na svete, ktorého autorom je známy rezbár Majster Pavol z Levoče. Oltár meria 18 metrov a 62 centimetrov. Bazilika a jej interiérové vybavenie je národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1965. Počas našej púte si spravíme aj priestor na prechádzku po krásnom Námestí Majstra Pavla v Levoči.

V malej oravskej dedinke Klin neďaleko mesta Námestovo sa na vrchu Grapa nachádza najvyššia socha Ježiša Krista na Slovensku postavená ako kópia známej brazílskej sochy Krista v Rio de Janeiro. Nazývajú ju Rio de Klin. Nachádza sa v nadmorskej výške 686 metrov a je vysoká 9,5 metra, rozpätie jej rúk je 7 metrov a celková hmotnosť 23 ton. Autorom sochy je miestny ľudový rezbár Peter Ganobjak, talentovaný umelec, ktorý sochu vyrobil z betónu iba za 25 dní, pričom jej výstavbu financoval Jozef Sroka. Práve ten prišiel s myšlienkou, aby sa postavila socha Ježiša Krista, ktorá by ochraňovala celú Oravu. Socha tu stojí od roku 2008 a posvätená bola 1.6.2008. Zaujímavosťou je, že vo svete sa nachádzajú iba tri takéto sochy, pričom najznámejšia je nad mestom Rio de Janeiro, druhá v portugalskom Lisabone a tretia práve na Orave.

Z miesta je nádherný výhľad na oravský región a ak je pekné počasie dovidíte aj do blízkeho Poľska, napr. do Zakopaneho na vrch Giewont.

Miestni obyvatelia sa vzorne starajú o čistotu a úpravu okolia. Pútnické miesto je naozaj nádherne upravené. Nachádzajú sa tu lavičky, hojdačky pre deti, altánky, mnoho krásnych farebných kvetov a zelene. Okrem samotnej sochy Krista tu nájdete aj sochy kľačiaceho pápeža Jána Pavla II. a blahoslavenej Zdenky Schelingovej. Počas výstupu ku soche Krista sa nachádza Bolestná cesta Sedembolestnej Panny Márie, ktorú tvorí deväť zastavení s modlitbami. Následne sa dostanete ku kaplnke Božieho Milosrdenstva.

Vrch Grapa sa stal vyhľadávaným turistickým i duchovným centrom, na ktorom panuje skutočne výnimočná a pokojná atmosféra.

Púť je spojená s návštevou Farského kostola sv. Jozefa Robotníka v KRIVEJ na Orave, kde sa nachádza relikviár a socha prvej blahoslavenej Slovenky sestry Zdenky Schelingovej, ktorá sa narodila  24. decembra 1916 práve v Krivej na Orave. Blahoslavená sestra Zdenka z Inštitútu milosrdných sestier Svätého kríža, rodným menom Cecília Schelingová nastúpila 6. júla 1931 ako kandidátka do Podunajských Biskupíc. 28. januára 1936 vstúpila do noviciátu a dostala rehoľné meno sestra Zdenka. 30. januára 1937 zložila prvé rehoľné sľuby. Večné sľuby skladala 28. januára 1943.
Ako zdravotná sestra pracovala v Humennom a v Štátnej nemocnici v Bratislave ako laborantka, neskôr asistentka, na röntgenologickom oddelení až do zatknutia dňa 29.2.1952.

Spoločenská situácia katolíckej Cirkvi v Česko-slovenskej republike sa po roku 1948 neustále zhoršovala. Sestra Zdenka si uvedomovala potrebu brániť katolícku Cirkev. Dva razy sa podieľala na príprave úteku väznených katolíckych kňazov. Prvý pokus bol úspešný, druhý nie, lebo ako sa neskôr ukázalo, bola to nastavená pasca ŠtB.

Sestru Zdenku uväznili v Justičnom paláci v Bratislave a tam ju podrobili vyšetrovaniu, ktoré bolo spojené s bezohľadným mučením. 17. júna 1952 bola sestra Zdenka odsúdená za údajnú velezradu na 12 rokov straty slobody a 10 rokov straty občianskych práv.

Sestra Zdenka bola vo vyšetrovacej väzbe v Bratislave, potom väznená v Rimavskej Sobote, Pardubiciach, v Brne a v Prahe. Z väzenia v Prahe bola sestra Zdenka ako ťažko chorá 16. apríla 1955 prepustená. Zomrela v trnavskej nemocnici 31. júla 1955. Dožila sa necelých 39 rokov. Pochovaná bola v Trnave.

16. októbra 1979 bola sestra Zdenka exhumovaná a spolu s 10 sestrami sv. Kríža  prevezená do spoločného hrobu do Podunajských Biskupíc.

14. septembra 2003 bola Sv. Otcom Jánom Pavlom II. v Bratislave blahorečená.

Všetky naše púte na tieto aj iné krásne a vzácne slovenské pútnické miesta nájdete kliknutím na tento odkaz

Staré Hory boli pôvodne banícka osada, ktorá vznikla už na prelome 13. a 14. storočia.
V obci dominuje Kostol, tzv. pútnická Bazilika navštívenia Panny Márie, ktorý začali stavať už v roku 1448 a dostavaný bol okolo roku 1499 zásluhou banskobystrického ťažiara Michala Königsbergera, ktorý tu vlastnil bane. Dnes sú Staré Hory najnavštevovanejším pútnickým miestom stredného Slovenska, a zároveň medzinárodne uznávaným mariánskym pútnickým miestom, ktoré každoročne navštívi tisícky pútnikov nielen zo Slovenska. Tradícia pútí na Staré Hory je podľa ústneho podania taká stará, ako je starý starohorský kostol a zároveň odkedy je v ňom aj milostivá socha Panny Márie. Púte na Staré hory sa začali už v 15. storočí a ich rozmach nastal v 17. storočí. Boli to púte k soche Panny Márie. Počas hlavných pútí sa na Starých Horách kázalo v troch rečiach: slovensky, nemecky a maďarsky. Starohorský kostol s milostivou sochou Panny Márie a neďaleká Studnička prinášajú duchovné povzbudenie a očistenie od hriechov veriacim, ale aj neveriacim. Významná tradícia očistenia sa od hriechov prostredníctvom sviatosti pokánia a v duchu myšlienky „Per Mariam ad Jesum“ (,,cez Máriu k Ježišovi,,) pretrvávala aj v nasledujúcich storočiach. Ľudia začali na Staré hory prinášať ďakovné tabuľky za uzdravenie, obrátenie a iné milosti, ktoré si tu boli vyprosiť.

Pápež Pius VI. v roku 1780 udelil na žiadosť banskobystrického biskupa Františka Berchtolda Starým Horám zvláštne privilégium. Týmto privilégiom bola návšteva starohorského chrámu, spojená so svätou spoveďou, svätým prijímaním a modlitbou odmenená plnomocnými odpustkami. Toto ustanovenie sa vzťahovalo na ľubovoľný deň roka.

Neodmysliteľnou súčasťou pútnického miesta je Studnička. O vzniku Studničky neexistuje žiadny písomný dokument. Podľa ústneho podania obyvateľov Starých Hôr sa vznik prameňa odvodzuje z čias občianskych nepokojov v 17. storočí, kedy sa miestni obyvatelia obávali, že nepriatelia nájdu a zničia sochu Panny Márie, tak ju zložili z oltára, zabalili a potom zakopali na mieste terajšej Studničky. V roku 1711, keď pominulo nebezpečenstvo sochu vykopali a v slávnostnom sprievode priniesli na oltár. Na pamiatku, že na mieste bola kedysi ukrytá socha vyvesili obraz Panny Márie.

V 19. storočí priniesol prameň Studničky uzdravenie vtedajšiemu farárovi Matejovi Hrivňákovi, ktorý z vďačnosti dal Madone vyhotoviť dôstojný stánok, a zároveň sa tiež upravila cesta k studničke.

28. júna 1942 bolo toto vzácne miesto, ale aj nová socha Panny Márie slávnostne posvätené banskobystrickým biskupom Andrejom Škrábikom.

Po vysvätení nového banskobystrického biskupa Rudolfa Baláža, v roku 1990 správu Starých Hôr prevzali redemptoristi. V roku 1990 bol starohorský kostol Navštívenia Panny Márie vyznamenaný titulom Bazilika minor. Na tejto významnej udalosti spojenej s pontifikálnou sv. omšou, ktorú celebroval biskup Rudolf Baláž spolu s biskupom emeritom Jozefom Ferancom a asi 40 kňazmi sa zúčastnilo približne 12 000 pútnikov.

Studnička si po niekoľkých desaťročiach opäť vyžadovala väčšiu opravu. S jej rozsiahlou rekonštrukciou sa začalo pred slávnosťou Zoslania Ducha Svätého (t.j. v týždni od 13. do 19. mája 2002).

Na Starých Horách sa pravidelne počas roka koná niekoľko pútí. Prvá a najväčšia púť je na slávnosť Zoslania Ducha Svätého – Turíce. Druhá väčšia púť sa koná na sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Vďaka iniciatíve vtedajšieho diecézneho biskupa Rudolfa Baláža sa Staré Hory stali známymi aj tzv. „Fatimskými sobotami“, ktoré sa konajú pravidelne na prvé soboty v mesiaci dodnes. Na tieto „Fatimské soboty“ prichádza pravidelne na Staré Hory tisíce pútnikov z rôznych farností Slovenska, aj zo zahraničia.

Hlavne počas letných mesiacov sem prichádza stále viac pútnikov, či už organizované skupiny alebo jednotlivci, u ktorých sa realizuje známe Per Mariam ad Jesum (,,cez Máriu k Ježišovi,,). Výrazom pravdivosti týchto slov sú aj mnohé obrátenia k Bohu, posilnenia na životnej púti, uzdravenia a iné milosti, o čom svedčia aj ďakovné tabuľky umiestnené v areáli tohto pútnického miesta.

Všetky naše púte na tieto aj iné krásne a vzácne slovenské pútnické miesta nájdete kliknutím na tento odkaz

Marianka je najstaršie pútnické miesto na Slovensku, a zároveň v bývalom Uhorsku.

Pôvod a história tohto zaujímavého pútnického miesta je zahalená legendami. Pavlíni, ktorí toto miesto spravovali zapísali dovtedy ústne tradovanú legendu o pustovníkovi, ktorý žil v tomto údolí a z hruškového dreva si vytesal sošku Panny Márie (podľa pavlína Ľudovíta Kummera to bolo v roku 1030). Počas nepokojov, ktoré nastali v Uhorsku po smrti kráľa Štefana, pustovník musel zo svojho miesta utiecť. Sošku ukryl do bútľavého stromu. Podľa legendy žil v údolí zbojník, ktorému sa narodili postihnuté deti. Sľúbil, že zlepší svoj život a dal sa na cestu pokánia. V tom čase sa mu vo sne zjavila Panna Mária a ukázala mu miesto, na ktorom má začať kopať. Na mieste by mal nájsť sošku a pod ňou prameň. V prameni vykúpať svoje deti, a tak budú uzdravené. Tak aj urobil, a tak sa aj stalo. Deti boli uzdravené a bývalý zbojník zasvätil svoj život službe Bohu.

Uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký, z rodu Anjou v roku 1377 položil na tomto mieste základný kameň kostola a zveril správu pútnického miesta rádu Pavlínov. V roku 1380, keď bol kostol dostavaný, ten istý kráľ slávnostne preniesol milostivú sošku na hlavný oltár.

Rímskokatolícky kostol sa dnes už nazýva Bazilika Narodenia Panny Márie.

Lurdská jaskyňa a krížová cesta boli postavené v prvej polovici dvadsiateho storočia.

Rád pavlínov spravoval toto pútnické miesto od spomínaného roku 1377 až do roku 1786. Na tomto mieste zažil slávny rozkvet, ale aj úpadok a zánik. Od šestnásteho storočia sídlil v Marianke generálny predstavený rádu a pavlíni tu mali aj teologické štúdium. Generálny predstavený mal právo udeľovať doktorát teológie.

V roku 1786 Jozef II. zrušil okrem iných aj rád pavlínov a tak Marianku dlhé roky spravoval diecézny klérus. Kláštor neskôr kúpil knieža Schwarzenberg z Orlíka nad Vltavou, ktorý ho prestaval na poľovnícky zámoček. Z kláštora sa stal kaštieľ, ktorý vlastnilo viacero grófskych rodín.

Od roku 1927 – 1950 pútnické miesto spravuje Kongregácia bratov tešiteľov, ktorá vznikla v roku 1922 a patrí medzi najmladšie rehoľné spoločenstvá. V roku 1936 dali tešitelia postaviť krížovú cestu so sochami v životnej veľkosti. V roku 1950 bola kongregácia násilne zlikvidovaná spolu s ostatnými rehoľami na Slovensku. Potom do roku 1968 bolo pútnické miesto v správe diecéznych kňazov.

Začiatkom roka 1969 sa tešitelia opäť vrátili do Marianky, ale pôsobili tu veľmi krátko. V máji roku 1971 znova museli opustiť  Marianku. V roku 1990 sa vrátili a znova sa ujali správy Marianky. So súhlasom cirkevných predstavených, 18. septembra 1991 sa sídlo Kongregácie presunulo z Viedne do Marianky. Tešitelia zrekonštruovali kostol a bývalý pavlínsky kláštor (kaštieľ), ktorý v súčasnosti slúži ako pútnický a exercičný dom. V súčasnosti v Marianke sídli generálny predstavený Kongregácie tešiteľov.

Kostol Narodenia Panny Márie bol 31. júla 2011, dekrétom pápeža Benedikta XVI., povýšený na baziliku minor.

Nachádza sa tu aj kaplnka sv. Anny z roku 1691, Panny Márie z roku 1721, Svätej studne z roku 1696, sv. Floriána z roku 1700 a Kalvária z roku 1936.

Toto pútnické miesto navštívi každoročne tisícky pútnikov kvôli Panne Márii Tálskej. Soška Panny Márie Tálskej, ktorá je súčasťou oltára v Bazilike Narodenia Panny Márie, pochádza z konca 12. a začiatku 13. storočia.

Pri bazilike sa nachádza kláštor, ktorý slúži ako pútnický dom a v lese vedľa tohto komplexu sa rozprestiera tzv. Mariánske údolie. Jeho súčasťou je jaskyňa lurdskej Panny Márie, ktorá dodnes slúži ako bohoslužobný priestor pre väčší počet pútnikov v čase slávnostných bohoslužieb a hlavných pútí, a aj zázračný prameň, ktorý sa spomína vo viacerých legendách spojených so vznikom Marianky a Kaplnky Svätej studne.

Kaplnka Sv. studne je druhou najvýznamnejšou stavbou v Mariánskom údolí a podľa legendy je práve tým miestom, kde sa Panna Mária zjavovala a kde bola nájdená zázračná soška, ktorá je centrom kultu v Marianke. Pri ceste k Svätej studni na svahu stojí Krížová cesta, ktorá bola postavená v rokoch 1930 – 1936. V štrnástich murovaných kaplnkách stoja sochy v životnej veľkosti, ktoré pochádzajú z dielne kutnohorského rezbára Bohumila Becka. Takisto si pri návšteve Marianky môžete vykonať krížovú cestu ako pripomienku umučenia Krista.

Všetky naše púte na tieto aj iné krásne a vzácne slovenské pútnické miesta nájdete kliknutím na tento odkaz

Ak túžite po tichu, pokoji a oddychu v Bratislave môžete sa vybrať do prírody na Hlbokú cestu, kde sa môžete stíšiť pri soche Panny Márie v bratislavskej Lurdskej jaskyni.

Hlboká cesta je jedna z bratislavských ulíc. Nachádza sa v Starom Meste. Pre veriacich aj neveriacich sa však stala obľúbeným miestom pokoja s možnosťou prechádzok, rozjímania a tichej modlitby.  Jej horná časť je vysekaná v skale a táto je neprejazdná pre motorovú dopravu. Ulica sa kedysi nazývala Tieffen Weg a svoje pomenovanie nesie už od 15. storočia. Kameňolom bol prvýkrát zmienený v roku 1493 a kamene z neho sa využívali na stavbu mestských hradieb, bratislavských domov, ako aj neďalekého chrámu. V roku 1713 počas morovej epidémie, ľudia utiekli z mesta do okolia Hlbokej cesty, pretože v meste sa rýchlo šírila nákaza. Premenili tak gaštanový les na pekne upravenú krajinu. Jeden z mešťanov Ján Lauerman ako poďakovanie Pánu Bohu za ochranu svojej rodiny pred morovou epidémiou sľúbil postaviť dve kaplnky. Menšiu kaplnku sv. Petra pod Kalváriou. A väčšiu, zasvätenú Panne Márii Snežnej, ktorá bola postavená priamo nad kameňolom, z ktorého sa ťažil materiál na jej výstavbu. Táto kaplnka za dve storočia prešla mnohými opravami, až kým ju v roku 1943 kompletne asanovali, aby na jej mieste postavili nový, väčší Kostol Panny Márie Snežnej.

Grófka Gabriela Szápáryová  (1834 – 1912) bola nadchnutá návštevou francúzskych Lúrd, ktoré navštívila v roku 1881. Tento jej hlboký zážitok ju inšpiroval, aby na mieste niekdajšieho kameňolomu dala v roku 1889 vybudovať jaskyňu, ktorá je kópiou Lurdskej jaskyne, preto sa aj nazýva Lurdská jaskyňa na Hlbokej ceste v Bratislave. Nachádza sa len niekoľko desiatok metrov od bratislavskej Kalvárie.

A tak po vyprataní, obnovení a usporiadaní opusteného kameňolomu vzniklo toto jedinečné bratislavské pútnické miesto. Ústredný motív celého objektu – lurdskú mariánsku sochu, ktorú slávnostne posvätili v septembri 1892 pri príležitosti každoročnej spomienky na založenie neďalekej bratislavskej Kalvárie, nezištne darovali robotníčky miestnej textilnej továrne. Tohto významného slávnostného obradu, ktorého súčasťou bola aj mohutná procesia vedená mestským farárom Karolom Rimélym z Dómu sv. Martina, sa zúčastnili aj viacerí významní obyvatelia mesta. Celý areál Lurdskej jaskyne s kamennými tabuľkami je rozdelený do piatich sektorov – pravý múr, sektor javor, naľavo od schodov, poľný oltár a samotná jaskyňa.

Veriaci na toto nádherné pútnické miesto prinášajú ďakovné tabuľky za vypočutie ich modlitieb. Na tabuľkách je vytesané napríklad poďakovanie za uzdravenie, obrátenie, dar manželstva, úspešné zloženie skúšok či iné milosti, ktoré si na tomto mieste pútnici vyprosili. Na niektorých tabuľkách sú aj prosby o pokoj a ochranu počas bombardovania. Mnohé tabuľky pochádzajú z konca 19. storočia, ale nachádza sa ich tu mnoho aj z dnešných dní. V roku 2004 sa tu podľa sčítania nachádzalo približne 4000 tabuliek. Najstaršie tabuľky sú napísané v nemčine. Najstaršiu tabuľku s nemecko-maďarským textom pravdepodobne umiestnila samotná zakladateľka Lurdskej jaskyne už v roku 1892. Tabuľky sú napísané nielen v slovenčine, maďarčine či nemčine, ale aj v latinčine, angličtine, francúzštine, češtine, ruštine, poľštine, taliančine, ba dokonca po ukrajinsky či rumunsky.

V okolí cesty sa nachádzali aj dva pramene pitnej vody, ktoré dokonca zásobovali mestský vodovod. V roku 1842 sa na Hlbokej ceste spomína mariánsky kúpeľ (Marienbad, Máriafürdő), ktorý opísali ako „zábavné zariadenie s tancom a hudbou“. Vo vodách mariánskeho kúpeľa však neboli žiadne liečivé látky, a tak bol zrušený. Nachádzal sa na dnešnej Nekrasovovej ulici.

Hlboká cesta bola vybudovaná ešte v roku 1870 ako prístupová cesta do Horského parku. Neskôr bola Štátnou ochranou prírody vyhlásená za chránený areál a dodnes, napriek tomu, že sa nachádza len na skok od ruchu veľkomesta, ju mnoho domácich využíva ako spojnicu do Horského parku, alebo ako miesto ticha a modlitby, či nádherné miesto na romantické prechádzky.

Všetky naše púte na tieto aj iné krásne a vzácne slovenské pútnické miesta nájdete kliknutím na tento odkaz

Malé, ale za to historicky hodnotné pútnické miesto Skalka sa nachádza necelých 8 km od mesta Trenčín. Patrí do Nitrianskej diecézy. História tohto pútnického miesta siaha až do 11. storočia. Spája sa so sv. Andrejom-Svoradom a sv. Beňadikom, ktorí boli pustovníci a na tomto mieste nejaký čas žili. Pútnické miesto Skalka pri Trenčíne pozostáva z dvoch objektov – Diecéznej svätyne Sv. Andreja-Svorada a Beňadika na tzv. Malej Skalke, ktorý je postavený na skale, z ktorej bol sv. Beňadik zhodený do Váhu a z tzv. Veľkej Skalky – pozostatkov benediktínskeho opátstva z roku 1224, v ktorom sa nachádza aj Beňadikova jaskyňa. Sv. Andrej-Svorad a Beňadik, ktorých si na tomto pútnickom mieste uctievame, sú hlavnými patrónmi nitrianskej diecézy.

Všetky naše púte na tieto aj iné krásne a vzácne slovenské pútnické miesta nájdete kliknutím na tento odkaz

Dedinka Dechtice je vzdialená 18 km od mesta Trnava. V dedinke sa nachádza Farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej. Dechtice sa stali významným pútnickým miestom nielen pre Slovákov, ale aj pre veriacich z okolitých štátov.

Začalo sa to 4. decembra 1994, kedy sa Martin, Adriana a Michaela vybrali po svätej omši na púť na Dobrú vodu, kde sa chodievali pokloniť svätému krížu. Počas cesty zbadali zaujímavý úkaz. Slnko sa začalo točiť a približovať sa smerom k nim. Začali sa modliť ruženec. Martin uvidel hmlu a v nej nevýraznú postavu. Počul slová: „Dieťa moje, moje deti, som šťastná, že ste prišli a že sa tu modlíte.“ Vzápätí mu bolo povedané: „Martin, neboj sa prijať moje slová, chcem ťa použiť pre Božie a moje plány.“
Martin na to spomína:
„Vtedy som nevedel, kto to bol. Nechal som to vo svojom srdci. Až po svätom ruženci som si uvedomil, že to bola Panna Mária.“ Keď si to všetko opäť premietol v hlave, dostal strach. Nevedel, čo má robiť. Zdôveril sa Adriane a Michaele. Doma o tom povedal rodičom. Mama mu uverila, otec nie.

V tom období v dedine putovala fatimská socha Panny Márie. Zaujímavosťou je, že práve v tom čase, keď Martin uvidel prvýkrát Pannu Máriu, socha sa nachádzala práve v ich dome. Celá rodina sa modlievala pri soche Panny Márie. Panna Mária sa pri modlitbe zjavovala Martinovi a on Ju už videl o niečo zreteľnejšie. Mal však určité pochybnosti, či je to naozaj Panna Mária. Zdôveril sa svojej starej mame, ktorá mu poradila, aby zjavenie pokropil svätenou vodou. Ak je to zlý, tak zjavenie ujde, pretože zlý neznesie svätenú vodu. On tak vykonal. Pokropil zjavenie, ale Panna Mária zostala. Na šatách Jej zostali mokré fľaky. Milo sa na Martina usmiala a on pocítil radosť a pokoj. Zjavenia Panny Márie pokračovali štvrtky v kostole, neboli však pravidelné. Vo štvrtok Panna Mária pri svojom zjavení odovzdávala posolstvá a žiadala, aby sa šírili do celého sveta. Panna Mária si želala, aby farnosť začala žiť podľa Jej posolstiev, pretože túto farnosť si Ona vybrala a chce ju zvláštnym spôsobom viesť. Panna Mária sa ešte niekoľkokrát zjavila na Dobrej vode, následne sa zjavovala už len v Dechticiach. Panna Mária žiadala púť ku krížu dňa 15. augusta 1995. V tento deň sa predstavila ako Blahoslavená Panna Mária – KRÁĽOVNA POMOCI. Priala si, aby sa 15. august slávil ako výročný deň zjavenia.

Postupne si Kráľovná pomoci vybrala aj ostatných vizionárov.

Martin Gavenda – zjavenia má od 4.12.1994.
Narodil sa 10.2.1979 v Trnave. Navštevoval ZŠ v Dechticiach. V štúdiu pokračoval na Odbornom učilišti obchodnom, ktoré úspešne ukončil. Jeho terajšia práca je starostlivosť o chorých. Býva v Dechticiach.

Mária Lauková, rod. Gavendová – počuje hlas Panny Márie od 19.9.1995. Je sestrou Martina Gavendu.
Narodila sa 21.12.1980 v Trnave. ZŠ navštevovala v Dechticiach, potom SOU- odevné. Po úspešnom ukončení štúdia začala pracovať ako krajčírka. V súčasnosti pôsobí ako vychovávateľka v materskej škôlke. V júli 2011 uzavrela sviatostné manželstvo. S manželom bývajú v Dechticiach.

Lucia Vadíková – počuje hlas Panny Márie od 28.12.1995.
Narodila sa 26.7.1981. Lucia je od detstva pripútaná k vozíku. Ukončila ZŠ v Dechticiach. Na internátnu SŠ do Bratislavy odmietla ísť, lebo v tom veku bola zvyknutá iba na starostlivosť rodičov a starých rodičov.

Martina Kalašová – narodená 9.5.1984, ktorá Pannu Máriu po prvý raz videla a počula 2.5.1994

Adriana Kúdelová – počuje hlas Panny Márie od 21.5.1996.
Narodila sa 08.01.1981 v Trnave. ZŠ navštevovala v Dechticiach, strednú školu v Trnave. Pracuje ako asistentka vo firme v Bratislave. Je slobodná. Býva striedavo v Bratislave a v Dechticiach.

Simona Árendásová, rod. Kumpanová – počuje hlas Panny Márie od 21. 5. 1996.
Narodila sa 06.01.1982 v Trnave. ZŠ navštevovala v Dechticiach. Po ukončení gymnázia študovala na VŠ v Bratislave. S manželom majú dve deti a ývajú v Bratislave.

Jozef Danko – počuje hlas Panny Márie od 22. 5. 1996.
Narodil sa 27.05.1985 v Trnave. ZŠ navštevoval v Dechticiach, SŠ v Trnave a VŠ v Bratislave. V súčasnosti pracuje ako systémový administrátor v súkromnej IT firme v Bratislave. S manželkou bývajú v Bratislave.

Martin, Mária a Lucia majú dostať 10 tajomstiev, z toho už 9 dostali, ostatné deti majú dostať po 5 tajomstiev.

Martina, ktorá dostala už všetky tajomstvá nemá denné zjavenia, ostatní vizionári majú denné zjavenia.

Každý z nich sa modlí na určitý úmysel, ktorý im vybrala Panna Mária:
Martin sa modlí za chorých na tele a na duši.
Mária sa modlí za duše v očistci a za zomierajúcich.
Lucia za Cirkev, kňazov a duchovných predstavených teda za duchovenstvo.
Simona za rodiny.
Adriana za ľudí, ktorí ešte nespoznali Božiu lásku ako veľký Boží dar – teda za neveriacich.
Martina za mládež.
Jožko sa modlil za chorých na tele, neskôr mu Panna Mária zmenila úmysel a modlí sa za obrátenie hriešnikov.
Deti sa modlia na tieto úmysly počas zjavení s Pannou Máriou a to aj modlitby, ktoré ich Ona sama naučila. Vizionári nedostávajú každý deň posolstvo, ale pri každom zjavení sa s Pannou Máriou modlia. V poslednom období sa počas zjavenia spolu s Kráľovnou Pomoci modlia nahlas modlitbu Otče náš a Sláva Otcu, a tak sa môžu k spoločnej modlitbe s Pannou Máriou pripojiť aj pútnici. Sú dni, kedy sa s Pannou Máriou rozprávajú. Prostredníctvom rozhovorov im Matka Božia vysvetľuje, ako majú žiť. Tiež im často rozpráva o budúcnosti sveta.

Hlavné posolstvá, ktoré priniesla Kráľovná Pomoci, sú zamerané na slová: Boh, viera, modlitba, obrátenie, pôst, pokoj, mier, zmierenie.

Niektorí z vizionárov mali možnosť vidieť nebo, peklo a očistec.
Martin to opisuje takto:
„Bolo to na sviatok všetkých svätých. Panna Mária sa ma už pred tým pýtala, či chcem vidieť nebo, peklo a očistec. Odmietol som, lebo som sa bál. Panna Mária nenaliehala, rešpektovala moju slobodnú vôľu. Keď sa ma neskôr opäť opýtala, odpovedal som jej, že to chcem vidieť. Najskôr mi ukázala peklo. Nedá sa to opísať, ale pokúsim sa aspoň priblížiť k tomu, ako to vyzeralo a čo som prežíval. Peklo bolo ako veľká jaskyňa, veľmi veľkých rozmerov. Vyzeralo ako žeravé more, nedá sa to opísať, taká zvláštna hmota a v tej hmote alebo ohni boli duše ako žeravé uhlie – niečo ohavné – išiel z toho hrozný strach, neistota. Tie duše vydávali strašné zvieracie výkriky, preklínania… Vo všetkom bol cítiť veľký chaos, nebol tam pokoj, nebola tam istota a cítil som zápach síry. Bolo hrozné na to pozerať. Ešte teraz keď o tom rozprávam, mám všetko pred očami. Veľmi som sa bál, ale cítil som blízkosť Panny Márie. Bolo tam veľa duší, padali ako sneh. Nemôžem o tom už hovoriť, lebo keď o tom hovorím, akoby som to opäť prežíval a je to strašné…

Medzi peklom a očistcom bola veľká priepasť. Nedovidel som ani do hĺbky ani do šírky ani aká dlhá bola priepasť. Očistec vyzeral ako pole zo šedého popola. Bol rozdelený na tri časti. Videl som len málo duší, niektoré boli otočené k žiare. To boli tie, ktoré akoby čakali, kedy budú môcť ísť z očistca za svetlom. Aspoň si myslím. Všetko bolo akoby v hmle. Bol tam strašný plač a nariekanie, odprosovanie Boha za hriechy.

Medzi očistcom a nebom bola tiež veľká priepasť. Panna Mária mi ukázala nebo. Videl som veľkú žltú žiaru a zdalo sa mi, že je to brána. Neboli tam žiadne dvere, bolo to také zvláštne – v priestore. Vítali nás zástupy anjelov. Nemali krídla, boli vysokí – dospelí, mohli mať tak 18 rokov. Pripadalo mi to, akoby som sa tam nachádzal. Keď sme prešli radom svätých, Panna Mária mi ukázala rajskú záhradu. Boli sme stále prežiarení svetlom a vo svetle. Tie krásne kvety, a všetka tá nádhera sa nedá opísať. Také kvety na zemi neexistujú. Aj tie stromy, nevysloviteľne krásne. Panna Mária mi ukázala stred raja a tam bol akoby pník. Nepovedala mi nič, ale pripadalo mi to, že je to miesto, kde Ona chodí odpočívať, kde sa chodí modliť. Bolo to všetko veľmi zvláštne. Počul som krásne spevy a všade bol nekonečný pokoj. Bolo to niečo nádherné a človekovi sa nechcelo ísť odtiaľ ani preč. Nedá sa to vypovedať…“

Deti mali s Pannou Máriou aj iné zážitky. Napríklad ich volala na kopec, báli sa a povedali jej o svojom strachu. Povzbudzovala ich, aby sa nebáli, že pôjde s nimi, ale vidieť ju nebudú. Znamením jej prítomnosti budú motýle poletujúce okolo nich. Keď skončilo zjavenie, ,deti sa pobrali do dediny a okolo hlavy im poletovalo asi 8 motýľov. Jeden z nich si sadol na ruku Mariky. Rozbehli sa, Marika mávala rukou, ale motýľ jej sedel na ruke, akoby bol prilepený. Keď zišli z kopca do dediny, odrazu motýle vzlietli a odleteli smerom do Boričiek.

Okrem takýchto milých príhod majú vizionári často aj ťažké chvíle, ktoré už vyplývajú z ich postavenia zvestovateľov Máriiných posolstiev. Veľmi ich posilňujú modlitby troch svätých ružencov, ktoré sa modlia denne, a pôst o chlebe a vode 3 krát v týždni a to v dňoch pondelok, streda a piatok. Nie je to ľahké a nedalo by sa to zvládnuť bez pomoci Tej, ktorá denno-denne prichádza a ako Kráľovná pomoci, pomáha.

Jedna z vizionárov – Lucka je pripútaná na vozík. Keď sa jej Panna Mária pýtala, čo by si najviac priala, neprosila o svoje uzdravenie, ale prosila Kráľovnú Pomoci, aby kňaz Michal, ktorý pôsobil v tejto dedine, bol ešte dlho medzi nimi v tejto farnosti.

Panna Mária deti poslala za otcom biskupom. Prijal ich mons. Dominik Tóth. O zjaveniach je informovaný aj miestny kňaz.

Po augustovej púti, ktorá sa konala 15. augusta 1995, sa začala Panna Mária zjavovať pravidelne – každý deň. Vo štvrtok v kostole, v pondelok, v utorok, v stredu a v piatok doma u vizionárov, vždy o 20:40 hod. letného času a 19:40 hod. zimného času.

Panna Mária sa zjavuje v Dechticiach aj na vrchu Svätodušnica a na vrchu Boričky.
Na Svätodušnici sa Panna Mária zjavuje každú nedeľu okrem nedele po prvom piatku v mesiaci a na hore Boričky – pri kríži, sa zjavuje každú sobotu a prvú nedeľu po prvom piatku v mesiaci. Panna Mária sa zjavuje vizionárom počas modlitby svätého ruženca, ktorú sa modlia vizionári spolu s pútnikmi. Po zjaveniach Panny Márie, vizionári odovzdávajú pútnikom posolstvá, ktoré im Panna Mária zverila.

Každý mesiac vždy na prvú nedeľu po prvom piatku sa koná v Dechticiach väčšia púť na horu Boričky. Začína napoludnie o 12:00 hodine na námestí a prichádzajú sem pútnici z celého Slovenska, ale aj zo zahraničia. Pri výstupe sa modlí krížová cesta. Na vrchu pri kríži sa modlí modlitba sv. ruženca, počas ktorej sa zjavuje Panna Mária vizionárom. Počas zjavenia nastane zvláštne ticho a modlitba sv. ruženca sa preruší. Stáva sa, hlavne v zimných mesiacoch, že počas púte prší alebo fúka silný vietor. Zaujímavým úkazom je, že ihneď ako sa zjaví Panna Mária, dážď prestane padať a vietor prestane fúkať. Mnohí pútnici majú počas zjavenia zaujímavé skúsenosti. Napríklad niektorí cítia vôňu fialiek. Mnohí boli počas zjavenia na tomto mieste zázračne uzdravení. Nastali tu aj hlbšie obrátenia pútnikov k Bohu. Existujú aj mnohé ďalšie zaujímavé osobné skúsenosti pútnikov.

Počas bežných víkendov je najjednoduchšie sa s vizionármi stretnúť a porozprávať sa s nimi.
Každú nedeľu okrem nedele po prvom piatku sa stretávajú vizionári s pútnikmi o 16:30 hod. (v zimnom čase o 15:30) nad družstvom, odkiaľ je spoločná púť na Svätodušnicu. Počas cesty na Svätodušnicu a aj na samotnom vrchu sa modlí modlitba sv. ruženca. Na vrchu sa pri modlitbe zjavuje vizionárom Panna Mária.

Počas pôstneho obdobia býva v nedeľu vo farskom kostole modlitba krížovej cesty o 15:00, preto púť na Svätodušnicu sa v tomto období začína o 16:30 hod. Pokiaľ prídete na púť a vizionári nie sú prítomný vo farnosti, napriek tomu si vykonajte púť sami.

Každú sobotu sa koná púť na vrch Boričky – ku krížu, kde majú vizionári zjavenie. Stretnutie pútnikov v zimných mesiacoch je o 16:30 hod. (v letných mesiacoch o 17:30 hod.) pri vinohrade, odtiaľ spoločne idú na horu a modlia sa pobožnosť krížovej cesty. Na hore pri kríži sa vizionári modlia s pútnikmi sv. ruženec, počas ktorého majú zjavenie. Po skončení modlitieb vizionári informujú pútnikov o stretnutí s Pannou Máriou a spravidla čítajú štvrtkové posolstvo.

V Dechticiach na hore Boričky sa raz do roka koná aj nočná poklona (vždy z piatka na sobotu), kedy sa vizionári s pútnikmi stretávajú o 21:00 hod. pri stánku Ave. Následne sa pri výstupe modlí krížová cesta a na vrchu modlitba sv. ruženca, pri ktorej prichádza Panna Mária. Program je sprevádzaný piesňami, rozjímaniami či svedectvami. V modlitbách sa zotrváva do ranných hodín.
Keďže sa jedná o nočné hodiny, je dobré priniesť si teplejšie oblečenie a baterku. Aj v prípade nepriaznivého počasia sa nočná poklona koná, preto je potrebný dáždnik alebo pršiplášť. Vhodné je priniesť si so sebou karimatku alebo deku, na ktorej možno kľačať.
Prvá nočná poklona svätému krížu na hore Boričky sa konala 12.9.1997. Vtedy Panna Mária povedala:
„Moje deti! Ďakujem vám, že ste i dnes prišli. Ďakujem vám za všetko. Som veľmi šťastná. Dnes nikto neodíde bez milosti. Som tu s vami a budem sa tu s vami modliť. Dúfam, že ako dnes sme tu zídení, zídeme sa aj inokedy. Ďakujem vám, že ste počuli moje volanie.“

Výročná púť sa koná každý rok 15. augusta. Keďže 15. august môže byť pracovným dňom, obvykle sa pútnici stretávajú priamo na Svätodušnici v popoludňajších hodinách. Tento deň je slávnostným dňom, nakoľko je aj sviatkom Nanebovzatia Panny Márie. Preto sa vizionári spolu s pútnikmi pripravujú na stretnutie s Matkou Božou hlavne modlitbou, a to modlitbou všetkých svätých ružencov tak, ako si to Panna Mária želala. Medzi desiatkami sv. ruženca sa rozjíma o posolstvách, ktoré nám zanechala Matka Božia v predošlých rokoch a spoločnými piesňami vzdávame vďaku Bohu, ktorý dovolil, aby ku nám mohla Kráľovná Pomoci prichádzať.

Na piate výročie zjavení 15.8.2000 oznámila Panna Mária posolstvo, v ktorom nám ponúka útočište v spojených srdciach Ježiša a Márie. Zároveň dáva prísľub ochrany vďaka zasväteniu sa ich láske. Povedala: „Moje deti! Ďakujem vám, že ste sem prišli a všetkých vás žehnám. Deti moje, dnes môj Syn a Ja vám ponúkame útočište v našich spojených srdciach. Odprosujete srdce Ježišovo a moje Nepoškvrnené srdce prostredníctvom prvých siedmich nedieľ po prvom piatku, ktoré som si priala za všetky urážky, ktoré sa nám dostávajú. Zasväcujte sa Božskému Srdcu môjho Syna a môjmu Nepoškvrnenému Srdcu – našej spojenej láske. Vďaka tomuto zasväteniu budete chránení v búrkach vášho života. V nich nájdete útočište a pokoj. Zostaňte v našich milujúcich srdciach. Naše srdcia vám budú loďou, ktorá nikdy nestroskotá, aj keď bude more rozbúrené. Milujem vás, deti moje. Ďakujem vám, že ste počuli moje volanie. “

Toto posolstvo je jedným z hlavných posolstiev Dechtíc – Kráľovná Pomoci nanovo ponúka svetu svoju ochranu skrze zasvätenie sa Božskému Srdcu Pána Ježiša a Jej Nepoškvrnenému Srdcu.

Napriek tomu, že Dechtice zatiaľ nie sú cirkevne schválené miesto zjavenia Panny Márie, je tu cítiť neobyčajný pokoj a prítomnosť Matky Božej. Katolícka cirkev však skúma pravosť zjavení. Vrch Boričky a Svätodušnica sú naozaj nádherné miesta v krásnej prírode.

Na hore Boričky sa nachádzajú aj 3 sochy Archanjelov, Rafaela, Gabriela a Michaela.
Sv. Archanjel Rafael sa na tomto mieste zjavil vizionárom trikrát. Bolo to 21. júna 1997, 29. septembra 1997 a 7. mája 2005.

Ďalšie výnimočné stretnutie bolo Pannou Máriou v nedeľu Božieho milosrdenstva roku 2008, oznámené vizionárom, aby ju očakávali že príde s archanjelmi. Päť dní predtým Panna Mária vizionárom oznámila, že v sobotu 3. mája 2008 príde so siedmymi archanjelmi na miesto, kde sa už predtým trikrát zjavil Archanjel Rafael.

V prvú sobotu v mesiaci, dňa 3. mája 2008, sa o 12 hod. vizionári modlili svätý ruženec a očakávali Pannu Máriu a siedmych archanjelov. Panna Mária prišla vo veľkej žiare so siedmymi Archanjelmi a povedala:
„Títo Archanjeli sú poslaní od Otca, ktorý vás veľmi miluje, aby chránili miesta a farnosť, kde prichádzam. Aj prostredníctvom týchto Archanjelov sú vám dané veľké milosti a dary, ktoré budú pre vás skryté, ale iní vám budú o tom hovoriť.“

Vizionárke Majke Panna Mária povedala: „Tak ako sme teraz tu, budeme pri vás v hodine smrti. Potom Panna Mária roztvorila ruky a modlila sa hymnus k Duchu Svätému: PRÍĎ DUCHU SVATÝ TVORIVÝ… vtedy obrovská žiara a svetlo z neba, sa akoby až lialo a prechádzalo cez Pannu Máriu, Archanjelov a z nich na vizionárov.“

Vtedy traja Archanjeli Michal, Rafael a Gabriel predstúpili dopredu a ostatní štyria ostali akoby trochu v úzadí pri Panne Márii. Archanjel Rafael povedal: „Prišli sme, aby sa obnovila a šírila úcta, láska a zasvätenie sa Najsvätejšiemu Srdcu Pána Ježiša a Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, aby mohla prísť NOVÁ JAR pre všetkých ľudí.“

Po skončení zjavenia ostali vizionári akoby omráčení. Až neskôr za 3 až 4 hodiny Martin a ostatní sa vyznali z prežitého stretnutia. Archanjeli boli ako mladí chlapci, mladíci, belostní, vo veľkom svetle až priesvitní. Martin hovoril, že najviac bol zameraný na Archanjela Rafaela, Michala a Gabriela. Vravel, že Michal bol vzrastom z nich najnižší.

Za krátky čas sa vizionári začali modliť modlitbu zasvätenia Najsvätejšiemu Srdcu Pána Ježiša a Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, ktorú sa modlia denne pred každým zjavením Panny Márie.

Zasvätenie Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie:

Drahý Ježiš a Mária,
s úprimnou vierou, úctou a vďakou
hľadíme na duchovnú krásu Vašich Sŕdc,
v ktorých je ukryté nepochopiteľné
bohatstvo dokonalej lásky.

Najsvätejšie Srdce Ježišovo, vo vedomí
svojej krehkosti odovzdávam celú
svoju bytosť Tvojmu milosrdenstvu.

Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, aj
Tebe sa zasväcujeme a prosíme o zvláštne
materinské orodovanie a ochranu.

Milý Ježiš a Mária, zasvätenie Vaším
milujúcim Srdciam nech v nás podnecuje
túžbu po svätosti, vďaka ktorej chceme
byť tvorcami pravého pokoja
v dnešnom svete.
Amen.

Táto modlitba má už aj cirkevné schválenie. Denne sa ju modlia už tisíce nielen dechtických pútnikov, ale aj mnohí iní, ku ktorým sa obrázok s týmto zasväcujúcim a výstižným textom dostal. Panna Mária viackrát aj v posolstvách spomínala a žiadala, aby sme sa zasväcovali týmto Srdciam – našej spojenej láske. Vďaka tomuto zasväteniu budete chránení v búrkach vášho života. V nich nájdete útočište a pokoj. Zostaňte v našich milujúcich Srdciach. Naše Srdcia vám budú loďou, ktorá nikdy nestroskotá aj keď bude more rozbúrené. Milujem vás, deti moje! Odkaz Kráľovnej pomoci 15.augusta 2000.

Slovensko má aj ďalšie vzácne a nádherné pútnické miesta, o ktorých by sa dalo písať veľmi veľa. Najlepšie je však ich navštíviť a zažiť naživo ich krásu a pokoj. Preto Vás pozývame putovať s nami po Slovensku.
Všetky naše púte na tieto aj iné krásne a vzácne slovenské pútnické miesta nájdete kliknutím na tento odkaz