Poľsko

Poľsko alebo Poľská republika je štát s rozlohou vyše 300 000 km2 a s počtom vyše 38 miliónov obyvateľov. Patrí medzi hlavné katolícke krajiny Európy. Vyše 90 % obyvateľov Poľska sa hlási do katolíckej cirkvi.

Nachádza sa tu množstvo kultúrnych a historických pamiatok, kostolov a pútnických miest.

Púte na poľské pútnické miesta nájdete kliknutím na tento odkaz

Najvýznamnejším pútnickým a duchovným centrom Poľska je pútnické miesto Jasná hora (Jasna Góra) v Čenstochovej. Toto pútnické miesto nie je známe žiadnymi zjaveniami Panny Márie, no napriek tomu sa stalo veľmi významným pútnickým miestom nielen pre Poliakov.
V roku 1382 založili paulíni kláštor. Paulíni sa doteraz starajú o toto pútnické miesto. V kláštornej Bazilike Nájdenia sv. Kríža a Nanebovzatia Panny Márie sa nachádza zázračný obraz – ikona Panny Márie Čenstochovskej (tzv. Čierna Madona), kvôli ktorému prichádza na toto miesto stále viac pútnikov z rôznych krajín sveta. Pôvod a dátum vzniku obrazu nie je známy, ale považuje sa za jeden zo 70 obrazov (ikon), ktoré namaľoval evanjelista svätý Lukáš. Zaujímavosťou je, že ikona Panny Márie Čenstochovskej bola namaľovaná na doske stola, na ktorom jedávala Svätá rodina. Obraz bol podľa všetkého namaľovaný v Jeruzaleme, v miestnosti označovanej ako horná miestnosť, ktorá je spojená s Poslednou večerou Pána Ježiša.

V rokoch 66-67 boli kresťania nútení utiecť do mesta Pella (terajšie Macedónsko). Spolu s ďalšími svätými vecami v jaskyni ukryli aj túto ikonu Matky Božej Čenstochovskej. V 12. storočí bola privezená z Konštantínopolu do Ruska, kde sa o 100 rokov neskôr ocitla v majetku haličškého kniežaťa Leva Danieloviča. Ten ju dal umiestniť do pravoslávneho kláštora v Belze. Tam sa ikony začiatkom 14. storočia zmocnili Poliaci a v roku 1384 bola kniežaťom Vladislavom Opolčíkom dovezená do Čenstochovej. V roku 1430 bol kláštor na Jasnej Hore spustošený počas husitského povstania. Ikona bola vtedy značne poškodená a musela byť starostlivo zreštaurovaná. Pamiatkou na túto udalosť sú šrámy na tvári Matky Božej, ktoré vznikli po seknutí šabľou. Mnohí jej prisudzujú podiel na záchrane kláštora a celého Poľska v roku 1655, keď posádka asi 260 mužov vrátane rehoľníkov ubránila ťažko opevnený kláštor proti 3,5 tisícovej švédskej armáde. Následkom toho bolo všeobecné povstanie vedené Štefanom Czarnieckim, ktoré Švédi nedokázali zvládnuť. Po porážke Švédov bola Matka Božia Čenstochovská za účasti kráľa Jána Kazimíra v Ľvove korunovaná kráľovnou a ochrankyňou Poľska. Z tohto dôvodu je Čenstochová uznávaná ako hlavné duchovné mesto Poľska, ktoré každoročne navštívi asi 5 miliónov pútnikov, nielen z Poľska, ale i zo zahraničia, hlavne z Českej republiky, Slovenska a Maďarska. Ozdobovanie a korunovanie milostivých mariánskych obrazov je dlhoročnou tradíciou. Obraz Panny Márie z Jasnej Hory bol prvýkrát korunovaný pápežom v roku 1717, pričom tento akt vykonal biskup Krzysztof Szembek 8. septembra 1717 korunou, ktorú dal na tento účel zhotoviť samotný poľský kráľ. Ikona bola korunovaná i pápežom Piom X. v roku 1910 a potom pri príležitosti 1000. výročia krstu Měška I. v roku 1966. Túto korunováciu vykonal kardinál Stefan Wyszyński, veľký ctiteľ Čenstochovskej Madony.

Ďalším významným poľským pútnickým miestom je Stará Licheň. Nachádza sa v strednom Poľsku. Rovnako ako v Čenstochovej aj v meste Licheň sa nachádza zázračný obraz Panny Márie, ktorý bol inštalovaný v kostole sv. Doroty v roku 1836. Licheň sa však viaže aj so zjaveniami Panny Márie.

Začalo to tak, že ranený žoldnier pôvodom kováč z Lichne Tomáš Klosowský, po bitke pri Lipsku v roku 1813, prosil Matku Božiu o svoje uzdravenie. Panna Mária sa mu zjavila a povedala mu, že vyzdravie, a keď sa vráti domov má vyhľadať jej obraz, na ktorom vyzerá tak, ako ju vidí, s bielou orlicou pritisnutou k hrudi. V roku 1836 našiel Tomáš dlho hľadaný obraz a pred svojou smrťou v roku 1837 ho pribil na borovicu v lese pri Grabline a tam sa modlieval. Po jeho smrti sa k obrazu chodieval modliť pastier Mikolaj Sikatka z Izabelina a tam sa mu v rokoch 1850-1852 viackrát zjavila Matka Božia. Panna Mária, prostredníctvom svojho zjavenia Mikolajovi Sikatkovi, vyzývala ľudí na modlitbu, hlavne modlitbu sv. ruženca, predpovedala vojny a epidémie, prosila kňazov, aby slúžili a obetovali sv. omše zvlášť za hriešnikov. Panna Mária tiež sľúbila veľa milostí a záchranu tým, ktorí sa budú modliť pred jej obrazom a zmenia svoj život a takisto sľúbila veľa milostí prichádzajúcim pútnikom. Púte sa začali konať v roku 1852, keď v celej Európe vypukla epidémia cholery. Davy pútnikov prichádzali modliť sa k obrazu Matky Božej v grablinskom lese. Ešte v tom roku rozhodnutím biskupa bol obraz prenesený do kaplnky v Lichni. Od roku 1858 až do roku 2006 bol Zázračný obraz vystavený vo farskom kostole svätej Doroty. V roku 1967 bol obraz korunovaný podľa dekrétu pápeža Pavla VI.. Korunoval ho poľský primas kardinál Wyszynski, ktorý bol po prosbách k Matke Božej v Lichni zázračne uzdravený z rakoviny. Do novej baziliky bol Zázračný obraz prenesený 2. júla 2006.

Panna Mária pri svojich zjaveniach Mikolajovi Sikatkovi povedala, že na mieste bude raz vybudovaný chrám ku jej cti, a ak ho nepostavia ľudia, tak ho postavia anjeli. Tiež povedala, že rovnako tu bude vystavaný kláštor, kde budú slúžiť jej synovia. S výstavbou začal kňaz Eugeniusz Makulski, MIC v čase, keď licheňská cirkev dostala do daru 92 ha priľahlých pozemkov. Projekt chrámu bol schválený v roku 1993, pozemok posvätený v roku 1994 a nový chrám bol posvätený v roku 2004. Celá výstavba bola financovaná len zo zbierok a darov veriaceho ľudu a s pomocou Božou. Pápež Ján Pavol II. udelil v roku 2005 chrámu titul Bazilika minor. V bazilike sa nachádza najväčší zvon v Poľsku – 15 tonový zvon Maryja Bogurodzica a najväčší organ v Poľsku so 7000 píšťalami na piatich miestach v chráme a šesťmanuálovým hlavným pultom. Chrám má pôdorys kríža, kupola je vystavaná podľa kupoly katedrály svätého Petra v Ríme a veža podľa veže Čenstochovského chrámu. Na budove je 365 okien, 52 dverí a do baziliky vedie 33 schodov. Lavice sú vyrobené pre kapacitu okolo 3000 osôb. Stojacich ľudí môže byť v bazilike až približne 7000. Veža má 2 vyhliadkové terasy, ktoré sa nachádzajú vo výške 98 m a 120 m. Výťah ide na 27. poschodie, schody vedú na 31. poschodie. Vnútorná výzdoba je zameraná na históriu kresťanstva v Poľsku, na poľských svätých a mučeníkov. Následne bol za bazilikou vybudovaný aj kláštor kňazov Mariánov, tak ako Panna Mária vo svojom zjavení predpovedala. Pápež, dnes už svätý Ján Pavol II., navštívil Licheň počas výstavby v roku 1999. Po jeho návšteve vzniklo v Lichni centrum pre liečbu drogovo závislých. V parku blízko farského kostola sa dvíha zaujímavá stavba z kameňov – Golgota. Má výšku 25 m, na vrchole kríž a sochy Panny Márie a Svätého Jána. Nachádzajú sa tu zastavenia Krížovej cesty a miesta na rozjímanie. Tradičným miestom pre Krížovú cestu sú cestičky v borovicovom Grablinskom lese. Má 15 zastavení, končí Ježišovým zmŕtvychvstaním. V závere cesty je kaplnka posledného zjavenia Panny Márie s pamätným kameňom so stopami.

Vo významnom turistickom a lyžiarskom meste Zakopane môžete  oproti vrchu Giewont objaviť aj nádherné pútnické miesto Panny Márie Fatimskej, Krzeptówki. Nachádza sa tu  Sanktuárium Matky Božej Fatimskej s nádherným kostolom. O tento pútnický areál sa starajú otcovia pallotíni. Miesto je známe vo svete pod názvom „Poľská Fatima.“ Toto miesto bolo postavené ako výraz vďaky za záchranu života svätého otca Jána Pavla II. po atentáte 13. mája 1981. V deň atentátu na pápeža Jána Pavla II., Poliaci sľúbili postaviť kostol, ak sa pápež uzdraví, za čo sa vrúcne dennodenne modlili v blízkej kaplnke. Miesto na výstavbu bolo posvätené v roku 1987. Kostol bol postavený a vysvätený v r. 1992. Pri návšteve pápeža v Zakopanom tam pápež 7.6.1997 slúžil svätú omšu. Kostol bol postavený podľa návrhu Ing. Arch. Stanisław Tylka zo Zakopaného a jeho výstavba trvala 5 rokov.

Sanktuárium Božieho Milosrdenstva v Krakove-Łagiewnikach je takisto významné poľské pútnické miesto, ktoré bolo konsekrované pápežom Jánom Pavlom II. v roku 2002.
Lagiewniki sa stali centrom apoštolátu Božieho milosrdenstva. Tu v kláštore Matky Božieho milosrdenstva žila v tridsiatych rokoch 20. storočia sv. sestra Faustína, prostredníctvom ktorej sa svet zoznámil s odkazom Ježiša Krista o Božom milosrdenstve. V kláštornej kaplnke sa nachádza milostivý obraz a hrob sv. Faustíny. Ročne toto pútnické miesto navštívi približne 2 milióny pútnikov.
V Krakowe sa nachádza aj ďalšie obľúbené miesto pútnikov, a to Sanktuárium sv. Jána Pavla II.. Nachádzajú sa v ňom aj relikvie tohto obľúbeného poľského svätca.

Wadovice sú poľské pútnické mesto, v ktorom sa dňa 18. mája 1920 narodil Karol Wojtyla. Dnes známy už ako svätý pápež Ján Pavol II. Pútnici prichádzajúci do Wadovíc môžu navštíviť jeho rodný dom a múzeum.

Karol Wojtyla sa veľmi rád modlieval na Zebrzydowskej Kalwarii, kde sa nachádzajú zastavenia krížovej cesty. Zebrzydowska kalwaria sa takisto stala veľmi obľúbeným pútnickým miestom nielen pre Poliakov.

Púte na poľské pútnické miesta nájdete kliknutím na tento odkaz